Takmer 97 % presnosť: Vedci prišli s metódou, ktorá odhalí ADHD na základe očí

Predstav si, že by stačil jediný pohľad do tvojho oka a lekári by vedeli, či máš ADHD. Nie, nie je to sci-fi, ale realita, ktorú priniesli juhokórejskí vedci. Ich prelomový výskum ukazuje, že umelá inteligencia dokáže s presnosťou takmer 97 % diagnostikovať túto poruchu len z fotografie zadnej časti oka.

Ak si si niekedy prešiel diagnostikou ADHD, vieš, že ide o zdĺhavý proces. Zahŕňa rozhovory s psychológmi, vyplňovanie dotazníkov, behaviorálne testy a často aj vylučovanie iných diagnóz. Tento proces môže trvať mesiace a jeho výsledky sú často subjektívne.

Odhaduje sa, že približne 5 % populácie žije s touto poruchou a pre mnohých z nich znamená včasná a presná diagnóza zásadný rozdiel v kvalite života.

Oko ako okno do mozgu

Tím vedcov z Lekárskej fakulty Univerzity Yonsei v Južnej Kórei prišiel s revolučným prístupom. Zamerali sa na fundus, teda zadnú časť oka, kde sa nachádza sietnica. Prečo práve oko? Pretože sietnica je priamym predĺžením mozgu a zmeny v mozgovom prepojení, ktoré sú typické pre ADHD, sa môžu prejaviť aj v štruktúre oka.

„Už niekoľko rokov vieme, že existuje spojenie medzi neurobiologickými zmenami pri ADHD a určitými charakteristikami v oku,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie. „Našou výzvou bolo tieto charakteristiky presne identifikovať a kvantifikovať.“

AI, ktorá vidí to, čo ľudské oko nepostrehne

Výskumníci trénovali štyri rôzne modely strojového učenia na rozpoznávanie špecifických znakov na fotografiách očného fundu. Analyzovali snímky od 646 detí a dospievajúcich. Polovica z nich mala diagnostikované ADHD, druhá polovica nie.

Výsledky boli ohromujúce. Najlepší model dosiahol presnosť 96,9 % pri predpovedaní ADHD len na základe fotografie oka. 

Hoci je výskum stále v počiatočných fázach, jeho potenciál je obrovský. Rýchla, neinvazívna a objektívna diagnostická metóda by mohla dramaticky skrátiť čas potrebný na stanovenie diagnózy ADHD a znížiť náklady na tento proces.

Finančné podvody mali zakryť zabitím 700 ľudí. 10 príbehov, ktoré odhaľujú temnú stránku viery

Odborníci sa búria zákonu o psychologickej starostlivosti

Pripravovaný zákon o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti neplní podľa odborníkov a odborníčok svoj hlavný účel. Reforma, ktorá mala viesť k širšej dostupnosti psychologickej starostlivosti, sa podľa nich v navrhovanom znení míňa účinkom. Pred druhým čítaním zákona v Národnej rade SR preto vyzývajú ministra zdravotníctva na spoluprácu, ktorá by mohla viesť k prepracovaniu návrhu.

„Návrh zákona prístup ku starostlivosti ešte viac uzatvára v zdravotníckom sektore,“ upozorňuje poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo. Podľa neho bol návrh vypracovaný s cieľom splniť podmienky Plánu obnovy, no pri jeho tvorbe neboli zohľadnené praktické skúsenosti odborníkov. Zákon tak podľa Saba pôsobí nejasne, komplikovane a je v praxi ťažko realizovateľný.

Sociálna pracovníčka a absolventka psychoterapeutického výcviku Katarína Mažárová upozorňuje, že ministerstvo zdravotníctva pri tvorbe zákona nereflektovalo pripomienky odbornej verejnosti. Ako uviedla, pred týždňom informovala ministra o porušení práv verejnosti v procese prípravy legislatívy. Poukázala najmä na neodstránený rozpor v časti týkajúcej sa sprístupnenia psychoterapeutického vzdelávania aj pre iné profesie.

Mažárová zároveň tvrdí, že návrh zákona porušuje legislatívne pravidlá vlády SR, keďže nerešpektoval výsledky pripomienkového konania, ktoré podporilo takmer 4 500 osôb. Očakáva preto, že ešte pred druhým čítaním dôjde k úpravám zabezpečujúcim nadrezortnú a dostupnejšiu psychoterapiu.

Kriticky sa k návrhu vyjadril aj prezident Slovenskej komory psychológov Ján Grossmann. Zákon podľa neho neprináša žiadané zmeny, nereflektuje potrebu zvýšenia dostupnosti psychologických služieb, neupravuje pravidlá uznávania vzdelania odborníkom mimo zdravotníckeho systému a ani nezaručuje finančnú stabilitu komory.

„Vznikol tak zákon pre nás bez nás, ktorý prináša chaos a neprehľadnosť,“ vyhlásil Grossmann a dodal, že kvalitnú duševno-zdravotnú starostlivosť potrebuje každý šiesty občan Slovenska.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy