Takmer o 40 % vyššie riziko demencie: Vedci ukazujú prstom na „zdravé“ produkty, ktoré má v chladničke skoro každý

Vedci si v minulosti kládli otázku, čím nahradiť cukor. A tak prišli umelé sladidlá. Výrobcovia ich miešajú do tyčiniek, zákuskov, jogurtov, žuvačiek či diétnych nápojov. Dnes sa však vedci čoraz častejšie pýtajú, čo táto náhrada robí s naším mozgom.

Mohlo by sa zdať, že žiadny cukor a minimum kalórií zapadá do obrazu zdravého životného štýlu. Výskumy však ukazujú niečo iné. Sladidlá možno šetria kalórie, no môžu meniť aj biologické nastavenia, ktoré rozhodujú o mentálnej kondícii.

Výskumy spochybňujú bezpečnosť niektorých sladidiel

Na začiatku tohto roka priniesol Journal of Alzheimer’s Disease nové dáta z Northern Manhattan Study (NOMAS), ktoré opäť otvorili otázku bezpečnosti umelých sladidiel.

Výskumníci analyzovali 947 ľudí bez demencie na začiatku sledovania a hodnotili ich konzumáciu klasického, teda cukrom sladeného nápoja a diétneho nápoja so sladidlami. Po zohľadnení veku, pohlavia, vzdelania, kardiovaskulárnych rizík aj celkového zdravotného stavu sa ukázal výrazný súvis medzi diétnymi nápojmi a rizikom demencie.

Ľudia, ktorí pili viac než jeden diétny nápoj denne, mali približne 4-násobne vyššie riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí pili menej diétnych nápojov. Každá ďalšia porcia takéhoto nápoja denne súvisela približne s o 39 % vyšším rizikom demencie.

Na tento obraz nadväzuje aj staršia, no veľmi rozsiahla práca, ktorú priniesol renomovaný časopis Neurology. Išlo o osemročnú prospektívnu štúdiu, ktorá sledovala 12 772 dospelých Brazílčanov s priemerným vekom 52 rokov.

Výskumníci pod vedením Claudia Kimie Suemoto detailne mapovali príjem sladidiel prostredníctvom dotazníkov a následne opakovane testovali kognitívne funkcie účastníkov.

Ukázalo sa, že účastníci s najvyššou konzumáciou sladidiel vykazovali až o 62 % rýchlejší pokles pamäti a exekutívnych funkcií. Autori analyzovali sedem bežne používaných sladidiel. Aspartám, sacharín, acesulfám K, erytritol, xylitol, sorbitol a tagatózu.

Nepriaznivé asociácie sa objavili pri väčšine z nich, najmä pri aspartáme, sacharíne, acesulfáme K a cukrových alkoholoch ako erytritol, sorbitol či xylitol. Tagatóza ako jediná nevykázala štatisticky významnú väzbu na kognitívny pokles.

„Nízkokalorické a nekalorické sladidlá sa často považujú za zdravšiu alternatívu cukru, no naše zistenia naznačujú, že niektoré sladidlá môžu mať časom negatívny vplyv na zdravie mozgu,“ uviedla Suemoto v oficiálnom vyhlásení.

Zvýšené riziko mozgovej príhody

Už v roku 2014 publikoval prestížny časopis Nature štúdiu, ktorá ukázala, že niektoré umelé sladidlá menia zloženie črevnej mikrobioty a zhoršujú glukózovú toleranciu. Metabolická nerovnováha a zápalové signály následne dokážu zasiahnuť aj kognitívne funkcie cez os črevo-mozog.

Druhý mechanizmus súvisí s reguláciou hladu. Výskumníci z Keck School of Medicine of USC preukázali, že nekalorické sladidlá menia aktivitu mozgových oblastí zodpovedných za apetít. Sladká chuť bez kalórií môže zvýšiť „očakávanie“ energie, ktorú telo nedostane. Následne teda dochádza k zosilneniu hladu.

Tretia rovina sa týka kardiovaskulárneho zdravia. V roku 2023 priniesol časopis Nature Medicine zistenia, ktoré spájajú vyššie hladiny erytritolu v krvi so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych príhod. Experimentálne modely naznačili ľahšiu tvorbu nebezpečných krvných zrazenín, ktoré môžu prispieť k infarktu či mŕtvici.

Na tieto zistenia nadviazala aj novšia experimentálna práca z roku 2025, ktorá sa zamerala priamo na mozgové cievy. Výskumníci pozorovali zhoršenie funkcie endotelu, zvýšenie oxidačného stresu a zmeny v regulácii cievneho tonusu po expozícii erytritolu.

Do diskusie zapadá aj štúdia publikovaná v časopise Stroke, v ktorej výskumníci zaznamenali vyšší výskyt mozgovej príhody a demencie u osôb s častou konzumáciou umelo sladených nápojov. Ide síce o asociáciu, no konzistentnosť signálov naprieč štúdiami si vyžaduje pozornosť.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing