Taliansky Jack Rozparovač: Zabíjal skalpelom a rany viedol s chirurgickou presnosťou. Identita „monštra z Udine“ zostáva záhadou

,,Monštrum z Udine“ alebo ,,Taliansky Jack Rozparovač“ patrí medzi menej známe, ale mimoriadne znepokojujúce kriminálne prípady v Taliansku. Vraždy sa odohrávali v okolí mesta Udine, región Furlansko. Obeťami ,,Monštra z Udine“ boli poväčšine ženy, ktoré sa samé potulovali po uliciach – pros*itútky, nar*omanky alebo alko*oličky. Kto stojí za vraždami v Udine, zostáva dodnes nevyriešené.

Medzi rokmi 1971 a 1989 bolo v regióne Furlansko usmrtených 13 žien. Tieto vraždy zostávajú dodnes neobjasnené. Monštrum z Udine má oficiálne na svedomí štyri potvrdené obete, no vyšetrovatelia predpokladajú, že by mohlo byť zodpovedné aj za ďalších deväť. Polícia pracuje s verziou, že v regióne mohlo pôsobiť aj viac sériových vrahov.

Modus Operandi

Že ide o sériového vraha bolo zistené až po nájdení 19 ročnej Marie Carle Bellone v roku 1980. Marie bola prostitútka. Našli ju pod radom morušových stromov na vidieku neďaleko obce Pradamano v provincii Udine. Mala podrezané hrdlo od ucha k uchu. Pozdĺž hrude mala reznú ranu, ktorá pripomínala písmeno ,,S“. A tieto rezné rany sa neskôr stali charakteristické pre sériového vraha, Monštra z Udine.  

Luanu Giamporcaro, ktorá pracovala ako pros*itútka, našli v roku 1983 s podobnými zraneniami. Páchateľ v roku 1985 zavraždil Aureliu Januschewitz a našli ju s rozrezaným žalúdkom. Pravdepodobnou zbraňou použitou pri vraždách bol skalpel.

Marina Lepre bola 40-ročná učiteľka na základnej škole. Na rozdiel od predchádzajúcich prípadov nepracovala ako pros*itútka. Podľa dcéry si ju vrah mohol pomýliť, keďže si na ulici pýtala odvoz. Páchateľ jej telo zohavil, pravdepodobne skalpelom.

Ďalšie možné obete vraha z Udine

Irene Belleti, pravdepodobne prvá obeť Monštra z Udine, identifikovali v roku 1971. V tom čase neexistovali dôkazy, ktoré by naznačovali dielo sériového vraha. Sériu rezných rán na rôznych častiach tela spôsobil páchateľ, no ani tento nález nevyvolal širšie podozrenie. Polícia prípad uzavrela s tým, že ju zavraždil jej klient a až neskôr vyšetrovatelia prípad zaradili medzi sériu vrážd.

Ďalšou obeťou bola 52-ročná Elsa Moruzzi, ktorej telo našli v byte v centre mesta. Páchateľ ju škrtil a spôsobil jej zlomeninu lebky. Vzhľadom k tomu, že išlo o odlišný spôsob konania, prípad nebol spojený s podozrivým a vyšetrovanie neprinieslo žiadne želané výsledky.

Eugenia Tilling bola s bodnými ranami na krku nájdená v decembri 1975. Smrteľné poranenie krku poukazovalo na cielený útok pozorovaný v potvrdených prípadoch Monštra z Udine. V tomto prípade chýbali aj podrobnosti o minulosti obete, ktoré by potvrdili, že by sa živila pros*itúciou alebo pochádzala z iného rizikového prostredia.

Maria Luisa Bernardo zomrela v septembri 1976 s bodnými ranami v rôznych častiach tela. Živila sa pros*itúciou. V jej prípade absentovali isté ,,rituálne znaky“ vraždy a útok sa odohral neďaleko miesta nálezu tela Irene Belletti spred 5 rokov.

Počas augusta v roku 1984 páchateľ ubil na smrť aj Matilde Zanette Bazzo. V jej prípade polícia zatkla podozrivého Gianluigiho Sebastianisa. 

V roku 1980 našli obhorené telo Wilmy Ghin na skládke asi 20 kilometrov od ostatných objavených tiel. Vyšetrovatelia preverovali jedného podozrivého z Apúlie, no neskôr ho zbavili obvinenia. Prípad následne preklasifikovali ako ojedinelý a pravdepodobne súvisel s osobným sporom.

Ako možná obeť vraha z Udine bola spomínaná aj Nicla Perabò v roku 1991. V čase jej úmrtia mala 47 rokov. Jej telo našli v aute. Rozdielom v tomto prípade je, že polícia zatkla vraha. Bruno Leita sa k činu priznal v roku 1993 vyšetrovateľovi pri fľaši vína. Priznal, že dostal amok a začal ju škrtiť. Pôvodne rozmýšľal, že jej telo rozreže a časti tela vloží do plastových vriec, ktoré si zabezpečil. Plánoval časti tela rozhádzať po celom regióne.

Naznačujú poranenia medicínske vzdelanie?

Presné rezy znázorňujúce písmeno ,,S“ sa stali charakteristickým znakom vraha z Udine. Rezy pripomínali pozdĺžny rez, ktorý sa zvykne robiť pri cisárskom reze. Rezy siahali cez hrudník k ohanbiu, obchádzali pupok a páchateľ ich vykonával ostrým nástrojom, pravdepodobne skalpelom. Vzhľadom na presnosť rezov, ktoré páchateľ väčšinou robil počas noci za slabého osvetlenia, vyšetrovatelia predpokladali, že má lekárske vzdelanie. Mohlo ísť o chirurga alebo gynekológa. Prvé prípady vrážd mali jediný rez podobný rezu pri pitve, ďalšie obete vykazovali zdokonaľovanie vraha v jeho vyvíjajúcej sa technike. Páchateľ vykonal všetky rezy až po smrti obete.

Čítaj viac z kategórie: Krimi