Ťažký test pre Slovensko: V roku 2026 nás čaká úsporný režim, inflácia, tlak na rozpočet a neistý rast

Situácia na Slovensku aj v zahraničí v roku 2026 nebude jednoduchá. Krajinu čakajú prísne rozpočtové pravidlá, zápas o tempo ekonomického rastu, vysoká inflácia a voľby u susedov aj v Spojených štátoch. V globálnom meradle sa prepisujú geopolitické pravidlá a aj domáce vlády musia balansovať medzi fiškálnou zodpovednosťou a podporou rastu.

Vládne plány narazili na realitu

Slovenská vláda si pre rok 2026 stanovila ambiciózny cieľ – znížiť deficit verejných financií na 3,5 % HDP. Realita však ukazuje, že bez dodatočných opatrení by sa deficit opäť vyšplhal nad 5 %. Konsolidačný tlak tak bude silnieť, no zároveň hrozí, že zadusí už aj tak slabý ekonomický rast.

„Ďalšia konsolidácia a nové opatrenia budú nevyhnutné. Ich výška by mala dosiahnuť zhruba 1,5 % HDP, čo predstavuje asi dve miliardy eur,“ uvádza analytik Matej Horňák.

Vzhľadom na to, že priestor na zvyšovanie príjmov štátu je podľa finančných analytikov takmer vyčerpaný, vláda sa bude musieť zamerať najmä na výdavkovú stranu. Očakáva sa optimalizácia činnosti úradov, efektívnejšie cielenie sociálnych opatrení či znižovanie byrokracie cez elektronizáciu štátnej správy. Aj to však bude politicky náročné.

Dôsledky konsolidácie: Spomalenie a neistota

Už dnes je viditeľné, že úsporné opatrenia brzdia ekonomiku. Klesajú vládne výdavky, domácnosti sú opatrnejšie a firmy odkladajú investície. Analytik Andrej Martiška upozorňuje, že „dlhodobý slabý rast často nestačí na tvorbu nových pracovných miest a tlačí podniky do hľadania úspor, čo sa napokon prejaví zhoršením situácie na trhu práce“.

Ekonomika momentálne rastie tempom pod jedno percento. V takej situácii sa znižuje ochota podnikov prijímať nových zamestnancov, čo sa odráža aj na stúpajúcej nezamestnanosti. „Miera nezamestnanosti tak bude dôležitým ukazovateľom, ktorý bude potrebné v tomto roku pozorne sledovať,“ dodáva odborník. 

Z pohľadu štátnych financií upozorňuje makroekonóm Adam Babinec na ambiciózny cieľ vlády znížiť verejný dlh pod 64 % hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2028. „Naplnenie stanoveného cieľa nebude jednoduché. Konsolidačné opatrenia môžu spomaliť rast ekonomiky a skomplikovať celé úsilie,“ konštatuje.

Eurofondy ako nádej, ale aj riziko

Slovensko má k dispozícii obrovský balík peňazí z nového programového obdobia eurofondov, Plánu obnovy a nového obranného programu SAFE. V hre je spolu až 16,2 miliardy eur, čo predstavuje fiškálny stimul vo výške 11,5 % HDP.

Otázne je, či tieto peniaze dokážeme vyčerpať a nasmerovať na projekty s reálnym prínosom pre ekonomiku. „O to dôležitejšie potom je, ako tieto peniaze využijeme. Investovať do budúcnosti, budúcej vyššej ekonomickej výkonnosti, tvorby príležitostí, produktivity práce,“ zdôrazňuje Horňák.

Na druhej strane si štát tieto zdroje požičiava na finančných trhoch, čo pri vysokých deficitoch zvyšuje riziko rastu úrokov z verejného dlhu. Zároveň sa tak znižuje dostupnosť kapitálu pre súkromný sektor, čo opäť tlmí rast.

Trh nehnuteľností a pracovná sila

Jednou z oblastí, ktorú bude verejnosť pozorne sledovať, sú ceny bývania. Ekonomický analytik Boris Fojtík predpokladá, že „v roku 2026 môžeme očakávať spomalenie medziročného rastu cien na jednociferné úrovne“, a to najmä vďaka stabilizácii trhu, stagnujúcim úrokovým sadzbám hypotekárnych úverov a väčšej ponuke bytov.

Za pozornosť stojí aj vývoj počtu zahraničných zamestnancov. Hoci sa trh práce ochladzuje, ich prílev sa v roku 2025 viac ako zdvojnásobil. Otázne je, ako tento trend ovplyvní slabý rast a demografický pokles obyvateľstva v produktívnom veku na Slovensku.

Politika a geopolitika: Voľby u susedov aj v USA

Do celkovej ekonomickej rovnice je potrebné zaradiť aj vývoj v zahraničí. V Maďarsku sa v apríli 2026 uskutočnia parlamentné voľby, kde má šancu prvýkrát po roku 2010 zvíťaziť iná strana než Fidesz. Tisza pod vedením Pétera Magyara dosahuje v prieskumoch až 34 % a hlási sa k proeurópskej orientácii. „Tradičná rola Maďarska ako oponenta v mnohých európskych politikách by sa tak mohla výrazne zmeniť,“ píše Horňák.

V novembri tohto roku prídu na rad voľby v Spojených štátoch. Midterm elections rozhodnú o zložení Kongresu, kde demokrati dúfajú v zisk väčšiny. Výsledok bude vnímaný aj ako referendum o popularite prezidenta. V hre je tiež opätovné otvorenie procesu impeachmentu.

Slabý rast a rastúca nezamestnanosť preveria ekonomickú odolnosť

Slovenská ekonomika v roku 2026 pravdepodobne porastie len veľmi mierne. Podľa zimnej prognózy Národnej banky Slovenska (NBS) sa očakáva rast len na úrovni len 0,6 %, pričom mzdy budú rásť podobne ako inflácia. To znamená, že domácnosti si reálne neprilepšia.

„Udržia si len svoju kúpyschopnosť,“ uvádza analýza centrálnej banky. K tomu sa pridáva aj očakávaný nárast nezamestnanosti o približne 20-tisíc osôb, čo bude dôsledkom slabšej ekonomiky, pokračujúcej konsolidácie aj nepriaznivého demografického vývoja.

Zároveň bude stúpať tlak na verejné financie. Hrubý verejný dlh Slovenska má v tomto roku prekročiť hranicu 60 % HDP a do roku 2028 sa priblížiť k úrovni 66 %. Vzhľadom na to, že rok 2027 bude volebný, posledné výraznejšie úsporné opatrenia tejto vlády sa očakávajú práve v priebehu tohto roka. Vláda preto bude stáť pred ťažkou úlohou: udržať konsolidačné tempo bez ďalšieho oslabovania už aj tak krehkého rastu ekonomiky.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy