„Telo má vlastný systém na likvidáciu rakoviny,“ hovorí popredný lekár. Takto ho aktivuješ

Rakovina predstavuje najtvrdšieho protivníka súčasnej medicíny. Hoci moderná onkológia disponuje čoraz silnejšími farmakologickými zbraňami, zároveň naráža na komplexnú dynamiku nádorového mikroprostredia, ktoré nepredvídateľne ovplyvňuje priebeh ochorenia aj odpoveď imunitného systému.

Na túto výzvu reaguje biogerontológ Valter D. Longo, PhD originálnym konceptom, ktorý obracia pozornosť smerom dovnútra, k vrodeným mechanizmom bunkovej regenerácie. Na rozdiel od štandardnej chemoterapie, ktorá často devastuje aj zdravé tkanivá, Longov prístup zvyšuje selektivitu protirakovinovej odpovede a zároveň posilňuje odolnosť organizmu.

Diéta proti rakovine

Valter D. Longo, PhD, patrí medzi popredných odborníkov v oblasti bunkového starnutia. Pôsobí ako profesor gerontológie a biologických vied na Leonard Davis School of Gerontology v Los Angeles, kde zároveň vedie Inštitút dlhovekosti. Vo svojom výskume sa zameriava na to, ako pôst a špecifické výživové stratégie stimulujú obranné mechanizmy tela, spomaľujú starnutie a znižujú riziko civilizačných ochorení.

Ako uviedol v nedávnom rozhovore, klasické predstavy, že bez pravidelného príjmu potravy telo chradne, neplatia v prípadoch správne aplikovaného pôstu. Jeho výskum odhalil, že riadené hladovanie nielenže nespôsobuje poškodenie tela, ale dokonca aktivuje bunkové mechanizmy regenerácie.

Hlavnú úlohu tu zohráva autofágia, proces, pri ktorom bunky doslova požierajú svoje poškodené časti. Ako tvrdí Dr. Longo: „Autofágia nenastáva okamžite, ale po vyčerpaní zásob glykogénu a zvýšení hladiny ketónov. V tomto stave sa staršie bunkové komponenty premieňajú na palivo, čím dochádza k ozdraveniu organizmu.“

V prípade rakoviny zohráva pôst obzvlášť významnú úlohu. Longove výskumy preukázali, že takýto režim vedie k zlepšeniu terapeutických výsledkov a zároveň minimalizuje vedľajšie účinky chemoterapie. Vedci z renomovaného Memorial Sloan Kettering Cancer Center neskôr odhalili, čo sa odohráva s imunitnými bunkami počas riadeného pôstu.

„Nádory sú veľmi hladné,“ hovorí imunológ Joseph Sun, PhD. „Prijímajú esenciálne živiny a vytvárajú nepriateľské prostredie, často bohaté na lipidy, ktoré sú škodlivé pre väčšinu imunitných buniek. Ukazuje sa, že pôst ‚preprogramuje‘ prirodzené zabíjačské bunky, aby dokázali prežiť v tomto nehostinnom prostredí.“

Ako pôst trénuje imunitné bunky

Prirodzené zabíjačské bunky (NK bunky) predstavujú jednu z prvých obranných línií organizmu proti nádorovým bunkám. Tieto špecializované lymfocyty cielene identifikujú a eliminujú poškodené alebo abnormálne bunky bez predchádzajúceho „výcviku“, vďaka čomu dopĺňajú adaptívne T-lymfocyty, ktoré pre spustenie cielenej reakcie vyžadujú predchádzajúci kontakt „s protivníkom“.

Prítomnosť NK buniek v nádore často signalizuje priaznivejší vývoj ochorenia. Schopnosť preniknúť do nádoru a útočiť na rakovinové bunky však úzko súvisí s ich metabolickým stavom. Práve na túto súvislosť sa zamerala štúdia, v ktorej vedci pracovali s myšími modelmi.

Zvieratá pravidelne podrobovali cyklickému pôstu: 2-krát týždenne im na 24 hodín obmedzili prístup k potrave. Medzi týmito intervalmi mohli prijímať potravu bez obmedzení. Tento režim nevyvolal úbytok hmotnosti, no výrazne ovplyvnil metabolizmus NK buniek.

zdroj: Canva/Nastasic

Počas opakujúcich sa období hladovania sa v tele myší znížila hladina glukózy a zároveň sa zvýšila koncentrácia voľných mastných kyselín, ktoré tukové bunky uvoľňujú ako alternatívny zdroj paliva. NK bunky sa postupne naučili využívať lipidy namiesto glukózy.

„Mikroprostredie nádoru obsahuje vysokú koncentráciu lipidov a vďaka tomuto metabolickému tréningu sú NK bunky schopné vstúpiť do nádoru,“ uvádzajú autori štúdie. Bunky si tak vďaka pôstu osvojili schopnosť prežiť v prostredí nádoru, preniknúť do jeho jadra a cielene likvidovať rakovinové bunky.

Praktický prístup k pôstu

Tradičný pôst, založený výlučne na vode, býva náročný a pacienti ho často odmietajú. Preto Dr. Longo vyvinul inovatívny koncept tzv. fasting mimicking diet (FMD), teda diéty napodobňujúcej pôst. Tento prístup zahŕňa konzumáciu nízkokalorickej stravy s presne definovaným obsahom živín, ktorá simuluje biochemické účinky hladovky bez nutnosti úplného odriekania jedla.

V štúdiách Dr. Longa pacienti na FMD nestrácali svalovú hmotu. „Vidíme, že pacienti nestrácajú svaly, čo je zásadný rozdiel oproti tradičnému pôstu,“ zdôrazňuje Longo. Zaujímavým a inšpiratívnym príkladom úspechu pôstu pri liečbe rakoviny je príbeh pilota spoločnosti Air France, ktorý trpel pokročilou rakovinou obličiek v štvrtom štádiu. Kombináciou tradičnej liečby a FMD dosiahol výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu, čo je dokumentované aj v Longovej knihe „Fasting Cancer“.

Budúcnosť pôstu v liečbe rakoviny

Pre bežnú populáciu, ktorá netrpí rakovinou, Dr. Longo odporúča pravidelné pôsty formou FMD raz či dvakrát ročne. Strava by mala byť prevažne pescetariánska, bohatá na zeleninu a ryby, pričom obmedzenie kalórií by malo byť mierne. Diéty s viac ako 16-hodinovým pôstom zatiaľ neodporúča, pretože chýbajú presvedčivé klinické údaje o ich dlhodobom vplyve na zdravie.

Dr. Longo v závere rozhovoru hovorí, že, „farmaceutické firmy nemajú žiaden záujem o pôst, pretože ho nemožno patentovať“. Podľa neho je absencia finančnej motivácie hlavnou prekážkou rozsiahleho výskumu, ktorý by mohol etablovať pôst ako štandardnú súčasť liečebných protokolov rakoviny.

Napriek tomu sa povedomie o pôste ako terapeutickom nástroji postupne rozširuje. Dr. Longo predpokladá, že podobne ako v prípade odporúčaní pravidelného cvičenia, aj pôst sa môže postupne stať štandardnou súčasťou prevencie chronických ochorení, vrátane rakoviny.

Treba však zdôrazniť, že pôst nie je univerzálnym riešením. Každý organizmus reaguje inak, preto si jeho zaradenie do terapeutických plánov vyžaduje odborné vedenie, personalizovaný prístup a dôsledné posúdenie potenciálnych prínosov aj rizík.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking