Tento plechový dom v Humpolci zhmotňuje funkčný a estetický redizajn interiéru

Archinfo.sk, Autor: architekt Luděk Rýzner

6. novembra 2017 o 10:21

Je zaujímavé sledovať, ako sa architektúra časom prispôsobuje požiadavkam svojich obyvateľov. Obzvlášť v prípade, ak ide o dom z obálok architektonických časopisov.

BoysPlayNice

Je zaujímavé sledovať, ako sa architektúra časom prispôsobuje požiadavkam svojich obyvateľov. Obzvlášť v prípade, ak ide o dom z obálok architektonických časopisov.

Dnes už ikonický dom Plecháč (postavený v roku 2005) stojí na exponovanom pozemku neďaleko centra Humpolca. Vlastný dom architekta Rýznera šikovne pracuje s danosťami relatívne malého a stiesneného pozemku. Autor jasne prezentuje svoj architektonický názor, a experimentuje s riešeniami, ktoré by boli pri väčšine klientov nepriechodné. Konštrukcia domu je v interiéri zároveň finálnou pohľadovou vrstvou: betónové podlahy; viditeľný oceľový skelet upravený žiarovým zinkovaním; vlnitý plechy zaliaty betónom, ktorý tvorí stropnú konštrukciu a betónové stierky ako finálna povrchová úprava stien.

Zobraziť celú galériu (21)

zdroj: BoysPlayNice

Z vonkajšej strany je všetko opláštené korténovým plechom. Neoddeliteľnou súčasťou projektu je zeleň. Dom sa po prvotnom odmietnutí verejnosťou, stal akceptovanou súčasťou líniovej mestskej zástavby. Vďaka stromom, ktoré dom obklopujú, je z ulice takmer neviditeľný.

Zobraziť celú galériu (21)

„Viac podobných článkov nájdeš na Archinfo.sk.“

Majitelia sa po dvanástich rokoch rozhodli pre úpravu interiéru a „zjemnenie“ pôvodnej „surovosti“ hlavného obytného podlažia. Do interiéru pribudli ďalšie vrstvy, ktoré dopĺňajú nielen vizuálnu stránku, ale majú aj funkčné opodstatnenie. Základný parameter, ktorý bolo nutné vylepšiť, bola akustika interiéru. Všetky tvrdé a odrazové plochy v minimalistickom interiéri sa dočkali úprav. Akustika priestoru sa výrazne zlepšila vložením dubových obkladových konštrukcií stropov. Ich finálny povrch je upravený kefovaním, čo je v súlade so strohým riešením interiéru. Ďalšie úpravy boli skôr kozmetické. Nová kuchynská linka nahradila starší typ, pribudlo nové krbové teleso. Celé osvetlenie a riadenie domu prešlo výraznou úpravou, a to ako po stránke vizuálnej, tak aj energetickej.

Obyvatelia a zároveň autori nevnímajú úpravu ako prestavbu, ale doplnenie funkčnej vrstvy aplikovanej na pôvodnú surovú konštrukciu. „Je fajn, když umí dům přirozeně reagovat na nové požadavky a stárne, respektive dospívá s námi,“ dodávajú na záver.

Veľmi zaujímavý príklad rekonštrukcie. Potešiteľné je, že prestavba je autorská, konzistentná a nový výsledok je takisto plnohodnotným dielom. Spokojný je autor. Spokojní sú investori. Len my v redakcii máme dilemu, či novou prestavbou nezaniklo niečo, čo bolo vo svojej surovosti suverénnym počinom, za ktorým nám bude tak trochu ľúto. Alebo nie? Na druhej strane je pravda aj to, že kvalitné dielo a kvalitní autori vedia reagovať na požiadavky ktoré prináša čas. Lebo čas je neustála zmena. Možno toto je príklad, že diela nemusia dodatočnými zásahmi postupne degradovať a strácať svoje kvality, ale naopak – získavať nové, iné… Možno aj vy sa zapojíte a prispejete svojim názorom.