Teploty mieria tesne k 40-ke. Na Slovensku platí výstraha tretieho stupňa

Slovensko budú v najbližších dňoch trápiť veľké horúčavy. Teraz uvádza, že vo štvrtok (21.7.) hrozí, že vo viacerých slovenských západných a južných regiónoch dosiahne teplota hodnotu až okolo 39 stupňov Celzia.

Pre rôzne okresy Bratislavského, Banskobystrického, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja platia výstrahy tretieho stupňa vydané Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ).

„Vysoká teplota predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Výskyt uvedenej vysokej teploty vzduchu je v danej ročnej dobe a oblasti veľmi zriedkavý a pravdepodobnosť poškodenia zdravia a ohrozenia života spôsobeného nadmerným zaťažením organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ upozorňujú meteorológovia.

Analytik: Ceny ropy by mohli opäť narásť. Pýtali sme sa, čo by zariadilo vytúžený pokles cien

Vysoké teploty zasiahnu aj ďalšie okresy. Výstraha druhého stupňa bude vo štvrtok trápiť regióny v už spomínaných krajoch, no taktiež celý Trenčiansky kraj a Košický kraj. S výstrahou sa musí popasovať aj väčšina Prešovského a Žilinského kraja. V týchto regiónoch totiž teploty môžu dosiahnuť 36 až 37 stupňov Celzia.

Oveľa príjemnejšie nebude ani na severe Slovenska. S výstrahou prvého stupňa sa musia popasovať okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Námestovo, Ružomberok, Tvrdošín a Čadca, kde treba počítať s teplotami okolo 33 až 34 stupňov Celzia.

Potrebné je akumulovať čo najviac vody

V krajine treba akumulovať čo najviac vody. Dá sa to napríklad vybudovaním vodných nádrží, jazier, rybníkov, vodných kanálov alebo prostredníctvom opatrení v krajinnej infraštruktúre. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Matejovič v súvislosti s aktuálnym suchom na Slovensku.

„Rovnako treba zachytávať aj vodu zo striech rôznymi akumulačnými nádržami. Na tieto účely sú ideálne vodné sudy,“ poukázal Matejovič. Dodal, že takúto zachytenú vodu možno potom využiť na polievanie.

Povinnosť zachytávať dažďovú vodu do akumulačných nádrží by podľa neho mohla patriť do kompetencie samospráv.

Na Slovensku sú podľa klimatológa lokality, kde sú zásoby pitnej vody. Musela by sa nejaký spôsobom prepravovať, a to cisternami alebo vodovodnými potrubiami. „Tie však nedokážu na väčšiu vzdialenosť prepraviť toľko vody, aby stačila na bežnú spotrebu,“ poznamenal.

Matejovič doplnil, že vybudovanie vodnej infraštruktúry, ktorá by dokázala čiastočne eliminovať dôsledky sucha, by trvalo desaťročia. Vyžadovala by si tiež veľa financií.

Vyschlo koryto rieky Bodva

Koryto rieky Bodva v Moldave nad Bodvou vyschlo, väčšina živočíchov uhynula. Pre TASR to uviedol predseda miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) Moldava nad Bodvou Gabriel Greizinger. Podľa neho došlo v uplynulých rokoch k podobnej situácii niekoľkokrát, bez vody však koryto nikdy nebolo tak dlho.

„Vysychá od vojenského opravárenského závodu medzi Moldavou nad Bodvou a Hatinami, tam sa stráca voda. Odtiaľ v úseku 15 kilometrov, až po Žarnov, vôbec nie je. Koryto je vyschnuté už asi mesiac. Za 10 či 15 rokov je to tak štvrtýkrát. Stáva sa to, odkedy urobili vrty na studne na pitnú vodu,“ skonštatoval.

Bodvu pravidelne zarybňujú, podľa jeho slov tam prevažne žili pstruhy, ale aj mreny, jalce, šťuky a iné ryby.

„Ryby vycítia, že hladina klesá, pstruhy sa vo veľkej časti presunuli k Medzevu do hlbšej vody, ale niečo zostalo v jamkách. S dobrovoľníkmi sa nám podarilo preniesť hlavne raky riečne. Ostatné všetko uhynulo. O zvyšky sa už postarali predátory,“ povedal Greizinger.

Nepochybuje o tom, že voda sa do koryta vráti. Podľa neho však návrat života do rieky bude trvať roky. „Nejde len o ryby, ale aj podenky a iné drobné živočíchy, ktorými sa živia. Celý život v Bodve skončil,“ uviedol s tým, že vzhľadom na klimatické zmeny sa to môže opakovať častejšie.