Test odhalil realitu AI: Zvládla len pár percent práce, zamestnanci končia vyhorení

Umelá inteligencia sa často prezentuje ako nástroj, ktorý zamestnancom ušetrí čas a zníži pracovnú záťaž. Najnovší výskum však naznačuje, že realita môže byť presne opačná.

Ako informuje portál Futurism s odvolaním sa na štúdiu výskumníkov z UC Berkeley Haas School of Business, zavádzanie AI na pracoviskách viedlo k nárastu objemu práce a vyššiemu riziku vyhorenia.

Výskumníci osem mesiacov sledovali technologickú firmu s približne 200 zamestnancami. Zistili, že namiesto šetrenia času AI postupne vytvárala tzv. „workload creep“. Ide o nenápadné, ale trvalé naberanie ďalších úloh. Zamestnanci si začali brať na seba prácu, ktorú by predtým delegovali alebo riešili náborom ďalších ľudí.

Čas strávia opravovaním AI

Zatiaľ to teda vyzerá, že umelá inteligencia síce mení spôsob práce, no nie vždy k lepšiemu. Firmy chcú aby zamestnanci AI implementovali čo najviac, no v konečnom dôsledku im tým skôr pridávajú k robote.

„Myslel som si, že vďaka AI budem pracovať menej. V skutočnosti pracujem rovnako alebo ešte viac,“ povedal jeden zo zamestnancov zapojených do výskumu.

AI nástroje boli vo firme dobrovoľné, no mnohí ich začali používať z vlastnej iniciatívy. Práca sa im zdala rýchlejšia a „zábavnejšia“, čo však viedlo k vyšším očakávaniam na výkon. Inžinieri zároveň trávili viac času opravovaním chýb v AI-generovanom kóde od kolegov, čo znižovalo celkovú efektivitu.

Výskum poukazuje aj na rozmazávanie hraníc medzi prácou a voľným časom. Niektorí zamestnanci používali AI počas obedov, porád či tesne pred odchodom od počítača, čo podľa nich znižovalo kvalitu oddychu.

AI freelancerov nenahradí

Ďalší výskum, na ktorý upozornil portál Wired, prináša ešte tvrdšie zistenia. Vedci testovali, ako si AI agenti poradia s reálnou online freelance prácou, teda s úlohami, ktoré dnes robia ľudia na diaľku.

Výskum realizovali odborníci z neziskovej organizácie Center for AI Safety (CAIS) spolu so spoločnosťou Scale AI. Šiestim popredným AI agentom zadali simulované freelance projekty z rôznych oblastí, od vývoja hier po dátovú analýzu.

Výsledky boli podľa autorov zdrvujúce. Žiadny z AI agentov nedokázal vykonať viac než 3 percentá práce. Z možného zárobku takmer 144-tisíc dolárov dokázali AI systémy zarobiť len 1 810 dolárov.

„Dúfam, že to poskytne oveľa presnejší obraz o tom, čo sa deje v oblasti schopností umelej inteligencie,“ povedal pre Wired riaditeľ CAIS Dan Hendrycks.

Najlepšie si v teste viedol AI agent čínskeho startupu Manus, ktorý zvládol len 2,5 percenta úloh na úrovni akceptovateľnej pre reálneho klienta. Nasledovali Grok 4 od Elona Muska a Claude Sonnet 4.5 od Anthropic.

Model GPT-5 od OpenAI skončil ešte nižšie – na úrovni 1,7 percenta, a to napriek vyjadreniam vedenia firmy o „PhD-level inteligencii“. Ešte horšie dopadli ChatGPT Agent a Google Gemini 2.5 Pro.

Firmy prepúšťajú, hoci AI nestíha

Výskumníci upozorňujú, že AI agenti stále nemajú kľúčové schopnosti potrebné na reálnu prácu. Chýba im dlhodobá pamäť, schopnosť učiť sa zo skúseností a adaptovať sa na nové situácie.

„Nemajú dlhodobú pamäť a nedokážu sa neustále učiť zo skúseností. Nedokážu si osvojovať zručnosti pri práci tak ako ľudia,“ vysvetlil Hendrycks.

Napriek tomu firmy pokračujú v prepúšťaní a nahrádzaní ľudí AI. Viaceré štúdie však ukazujú, že očakávaný produktivistický zázrak sa nekoná. MIT už skôr zistil, že 95 percent firiem, ktoré testovali AI, nezaznamenalo žiadny výrazný rast tržieb.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy