Testujeme úplne zle. Vírus sa už šíri inak ako doteraz, plošné antigénové testy nič neriešia, tvrdí matematik

Matematik Richard Kollár vo svojej najnovšej analýze na sociálnej sieti upozorňuje, že PCR testy detegujú množstvo ľudí, ktorí už nie sú infekční a už len vylučujú časti RNA vírusu.

Objasňuje, že antigény robia takúto chybu menej často, avšak zároveň z tých istých dôvodov nedokážu včasne detegovať nástup infekcie u tých, ktorí budú infekční.

Preto sa podľa neho často stáva, že antigénový test má opakovane negatívny výsledok, aj keď následný PCR je pozitívny. „Je to bežná vec a spôsobila nám pomerne dosť problémov v minulej pandemickej vlne a je možné, že bude tento faktor hrať úlohu aj v tejto.“

Poukazuje na najnovšie dáta, ktoré dokazujú, že momentálne je pozitivita antigénov robustne nižšia ako pozitivita PCR – samozrejme pri cca. dvoj až trojnásobnom počte antigénových testov voči PCR.

Rozdielne výsledky testu

„Senzitivita antigénov voči PCR klesla niekde k 15 až 20 %, teda „proklatě“ nízko. Nemalo by teda byť výnimočné vidieť po opakovaných antigénových testoch (najmä tých domácich) pozitívne PCR. Ak sa to stalo aj vám, nie ste sami.“

Aký je dôvod tohto javu? Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je podľa matematika v nehomogenite vzoriek. Treba si uvedomiť, že antigény si robí takmer náhodná vzorka ľudí, ktorí sa potrebujú testovať.

zdroj: TASR/Ján Krošlák

Títo ľudia sa testujú napríklad kvôli práci či iným aktivitám. Ich pozitivita odráža priemernú populačnú úroveň. Na druhej strane, PCR testy sa robia najmä kontaktom v ohniskách a ľuďom s príznakmi.

„Tento faktor ukazuje na to, že nerovnomernosť medzi náhodnou vzorkou a selektívne vybranou vzorkou je dnes oveľa vyššia ako v predchádzajúcej vlne.“

Robustné ohniská nákazy

Podľa Kollára je vidieť silné ohniská, ktoré sú viac ohraničené a ich počet stále rastie. „PCR incidencia hovorí o rozsahu pandémie dnes viac ako antigénová incidencia. PCR totiž počíta súhrnné veľkosti ohnísk na pomerne neutrálnom pozadí, ktoré mapujú antigény,“ vysvetľuje.

Tvrdí, že opatrenia by mali mať ešte lokálnejší charakter ako v minulých vlnách. Taktiež by sme do nich mali vo väčšej miere posielať intervenčné tímy, ktoré by zamedzili preskočeniu na ďalšie nové ohnisko, ktoré môže byť takmer kdekoľvek. Platí však, že pravdepodobne bude tam, kde je nižšia miera vakcinácie a premorenia z minulej vlny.

zdroj: TASR/AFP/Ina Fassbender

„Väčšina populácie je stále väčšinu času vystavená pomerne malému riziku sa infikovať, avšak táto pravdepodobnosť im zásadne narastie, keď sa dostanú do okolia ohniska. Preto by bolo dobré vedieť, kde sú.“

V iných krajinách tieto ohniská zverejňovali. „U nás to zatiaľ zjavne nejde, ale možno by to pomohlo. Aspoň k väčšiemu kľudu mimo nich.“

Zmena šírenia infekcie

„Pozor, toto v žiadnom prípade neznamená, že sme už za vodou. Znamená to len to, že šírenie prebieha iným spôsobom ako doteraz. Už nestačia plošné antigénové testy, tie zrejme nič nezistia.“

Tvrdí, že infekcia sa bude takto šíriť skákaním z ohniska na ohnisko „potajme“ a dlho, až kým nevyčerpá celú svoju kapacitu. „To, ako presne narastieme, na akú úroveň, tak o tom rozhodujú nie opatrenia, nie COVID automat, ale to, aký potenciál na tie ohniská ešte v populácii máme.“

Kollár pripomína, že zaočkovanosť na Slovensku je a aj zostane nízka v porovnaní s krajinami s dobrým vývojom. Aj preto je veľká šanca, že ohnísk máme ešte veľa, „len sa vlečie čas“, kým sa to k nim dostane. 

„Z môjho pohľadu je to teda trochu zlá správa, efektivita našich opatrení bude vďaka týmto faktorom nižšia a budeme môcť urobiť len veľmi málo, aby sme tento typ šírenia zastavili. Akurát tak sa zaočkovať, že áno, ale to predsa pre niektorých neprichádza do úvahy.“

Niektorí ľudia si podľa experta radšej počkajú, kým sa u nich vyskytne ohnisko.

„Záhada senzitivity antigénových testov je teda zrejme definitívne vyriešená, avšak nové záhady prichádzajú každý deň, pandémia je krásny príklad veľkého komplexného systému, kde sa veci menia a kde je neistota na mieste,“ dodáva.