„Tikajúce bomby“ vo svete: Experti poukázali na 5 rizikových miest, kde môže vypuknúť vojna s globálnym dopadom

Denník Politico oslovil geopolitických expertov a analyzoval správy amerických tajných služieb, aby pripravil prehľad najrizikovejších konfliktov, ktoré by sa mohli rozhorieť v nasledujúcich piatich rokoch.

Výsledkom je mapa horúcich bodov sveta – od Himalájí cez Taiwan až po Kórejský polostrov – kde by nedorozumenia, chyby či politické rozhodnutia mohli prerásť do vojen s globálnymi následkami. Tento rok už ukázal, ako rýchlo sa krízy môžu stať realitou: v máji vypukla prestrelka medzi Indiou a Pakistanom, a v júni vojna medzi Izraelom a Iránom.

India a Pakistan

Medzi Indiou a Pakistanom došlo v máji k najvážnejšej eskalácii za posledné desaťročia. Teroristický útok v spornom regióne Džammú a Kašmír vyústil do niekoľkých dní raketových útokov na vojenské základne. Hoci došlo k prímeriu, experti upozorňujú, že obe krajiny majú spolu približne 350 jadrových hlavíc.

Christopher Clary z Henry Stimson Center varuje, že „ak začnete ničiť vojenské základne druhej strany, degraduje sa jej schopnosť reagovať a riziko nekontrolovanej eskalácie rastie“. Americká spravodajská komunita vníma tento konflikt ako obzvlášť nebezpečný pre jeho krátku „zápalnú šnúru“.

Napriek tomu si obe krajiny uvedomujú, že veľká vojna by bola pre ne zničujúca – India má plné ruky s Čínou a hospodárskym rastom, Pakistan s vnútornými povstaniami.

Čína a Taiwan

Taiwan je vnímaný ako lakmusový papierik toho, kto bude viesť globálny poriadok – Spojené štáty alebo Čína. Peking otvorene posilňuje svoje amfibické kapacity a podľa amerických odhadov má byť armáda pripravená na inváziu do roku 2027. Bývalý poradca Bieleho domu Jon Finer zdôraznil, že „čínska armáda tieto scenáre neustále cvičí, pretože to môže byť najdôležitejšia operácia v jej dejinách“.

Prípadná okupácia ostrova by zmenila geopolitiku celého Pacifiku. Štáty juhovýchodnej Ázie by prehodnotili svoje spojenectvá a Japonsko či Južná Kórea by mohli uvažovať o vlastných jadrových zbraniach. Napriek ambíciám Si Ťin-pchinga je však čínska armáda nepreverená v reálnom boji a invázia by bola jednou z najnáročnejších vojenských operácií v dejinách. Alternatívou tak môže byť blokáda či postupné škrtenie Taiwanu.

Rusko a pobaltské štáty

Estónsko, Lotyšsko a Litva sú malé, no ich členstvo v NATO znamená, že akýkoľvek útok by okamžite preveril článok 5 aliancie. Podľa Evelyn Farkasovej z McCain Institute by šlo o „skúšku záväzku USA voči svojim spojencom“.

Moskva sa môže pokúsiť o hybridné operácie – od sabotáží po kybernetické útoky – aby testovala hranice reakcie. Všetko sa však odvíja od vojny na Ukrajine, kde Rusko utrpelo obrovské straty. Napriek tomu túžba Vladimira Putina podkopať západný poriadok robí z pobaltských krajín neustály terč.

India a Čína

Hranica v Himalájach, známa ako „čiara aktuálnej kontroly“, je zdrojom konfliktov od roku 1962. V roku 2020 sa tam odohrali brutálne šarvátky bez strelných zbraní, ktoré si vyžiadali desiatky životov. Ani dnes tam vojaci nesmú nosiť pušky, čo odráža krehkosť situácie.

Problémom je absencia komunikačných kanálov, aké existovali počas studenej vojny medzi Moskvou a Washingtonom. Akákoľvek eskalácia by sa preto mohla vymknúť kontrole. Napriek tomu si obaja lídri uvedomujú ekonomické riziká – India potrebuje udržať rast, Čína čelí demografickým a hospodárskym výzvam.

Kórejský polostrov

Severná a Južná Kórea zostávajú formálne vo vojne už sedem desaťročí. 30-tisíc amerických vojakov na juhu je v prvej línii, pričom celé Soul leží v dosahu severokórejskej artilérie. Kim Čong-un sa spolieha na jadrový arzenál ako na záruku svojej moci, čo zvyšuje riziko nepredvídateľného konfliktu.

Podľa bývalej predstaviteľky Pentagónu Evelyn Farkas však „Kim momentálne konflikt nepotrebuje“. Aj napriek jadrovým testom zostáva jeho schopnosť úspešne odpáliť a dopraviť hlavicu neistá. Situácia je tak paradoxne stabilnejšia než pred pár rokmi, no riziko eskalácie nikdy úplne nemizne.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie