TOP 10 najzadlženejších miest Slovenska: Čelo rebríčka prekvapí, Bratislavu predbehla malá samospráva

Zadlženosť samospráv patrí medzi hlavné ukazovatele toho, v akom stave sa mesto nachádza. Nejde len o číslo v účtovníctve, ale o schopnosť financovať cesty, školy, verejné služby alebo nové investície bez toho, aby sa rozpočet dostal do „červených čísel“. Najnovší rebríček slovenských miest ukázal, že hoci sa situácia celkovo zlepšuje, niektoré samosprávy stále fungujú s dlhom, ktorý výrazne prevyšuje priemer. 

Na čelo rebríčka, o ktorom informoval portál Trend, sa dostal Veľký Šariš, kde miera zadlženia dosiahla 47,2 percenta. Hneď za ním nasleduje Bratislava so 46,1 percenta, čo je vzhľadom na veľkosť rozpočtu hlavného mesta pomerne zvláštne. Celkový dlh Bratislavy sa vyšplhal na takmer 216 miliónov eur. 

Bratislava je druhá, no v reálnych číslach nemá konkurenciu

Kým Veľký Šariš vedie v percentuálnom pomere dlhu k príjmom, najväčšiu pozornosť prirodzene púta Bratislava. Dôvod je jednoduchý, pretože v konkrétnych číslach je na úplne inom mieste.

Dlh hlavného mesta presahujúci 215 miliónov eur je násobne vyšší ako pri väčšine ostatných miest v top desiatke. Pre porovnanie, tretie Zlaté Moravce majú dlh 5,6 milióna eur a piate Galanta 8,2 milióna. 

Treba však dodať, že pri veľkých mestách sa percentuálny ukazovateľ interpretuje inak ako pri menších samosprávach. Bratislava financuje rozsiahlu dopravnú infraštruktúru, mestské podniky, developerské projekty a aj obnovu verejných priestorov. Dlh tak nemusí automaticky znamenať problém, pokiaľ je krytý stabilnými príjmami a investíciami, ktoré mestu dlhodobo zvyšujú hodnotu.

Zaujímavým je aj zvyšok rebríčka. Objavili sa v ňom mestá ako Spišské Vlachy, Gelnica, Šaľa, Prešov alebo Želiezovce. 

Práve pri menších mestách býva vysoká zadlženosť nebezpečnejšia, pretože rozpočet je menej flexibilný. Výpadok podielových daní, slabší výber miestnych poplatkov alebo neočakávané výdavky na opravy môžu mať výraznejší dopad ako keby sa vyskytli v metropole.

Na druhej strane dlh nemusí byť vždy negatívny. Ak mesto investovalo do kanalizácie, škôl, športovísk alebo energetických úspor, môže ísť o strategické zadlženie, ktoré sa v budúcnosti vráti cez nižšie náklady alebo vyššiu atraktivitu lokality.

Slovenské samosprávy sa zlepšili, tlak však nekončí

Hoci top desiatka môže vyzerať znepokojivo, širší obraz je pre slovenské mestá pozitívnejší. Celková zadlženosť samospráv je najnižšia za posledných 15 rokov, čo jasne značí lepšie hospodárenie aj dôrazné dodržiavanie rozpočtovej disciplíny. 

Problémom však ostáva zhoršená bilancia bežných účtov, teda schopnosť miest pokrývať každodenné výdavky z vlastných príjmov. Inak povedané, aj keď sa mestám darí držať dlh pod kontrolou, prevádzkové náklady ako energie, mzdy, údržba či sociálne služby rastú rýchlejšie než príjmy.

Rebríček neukazuje len dlh, ale aj rozdiely medzi regiónmi

Zaujímavé je aj regionálne rozloženie. V top desiatke sa miešajú východ, západ aj väčšie okresné mestá, čo naznačuje, že zadlženosť nie je problémom len jednej časti Slovenska.

Skôr ide o kombináciu investičných rozhodnutí, veľkosti rozpočtu a schopnosti mesta „vytvárať“ príjmy. Mestá s rastúcim počtom obyvateľov majú väčší priestor na investície a vyšší daňový základ, zatiaľ čo regióny s úbytkom ľudí sú zraniteľnejšie.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika