TOP 10 štátov s najvyššou korupciou: Rebríček odhaľuje najproblematickejšie krajiny, Slovensko nezískalo ani polovicu bodov

Vnímanie korupcie vo svete sa podľa najnovších údajov zhoršuje. Portál Visual Capitalist, ktorý spracoval dáta organizácie Transparency International, upozorňuje, že globálny priemer v Indexe vnímania korupcie klesol na 42 bodov zo 100. Ide o prvý pokles za viac než desaťročie.

Index hodnotí krajiny na škále od 0 do 100, pričom vyššie číslo znamená čistejší verejný sektor z pohľadu vnímania korupcie. Nejde teda o presné meranie každého úplatku či podvodu, ale o hodnotenie toho, ako odborníci a podnikateľské prostredie vnímajú fungovanie štátu, verejných inštitúcií, kontroly moci a transparentnosti.

V roku 2025 dosiahlo až 122 zo 182 hodnotených krajín skóre pod 50 bodov. To znamená, že väčšina sveta zostáva v pásme, kde je korupcia vnímaná ako vážny problém. Rozdiely medzi štátmi sú pritom obrovské. Na jednej strane stojí Dánsko so skóre 89, na opačnom konci Somálsko s 9 bodmi.

Menej krajín pôsobí ako čisté príklady

Jedným z najvýraznejších zistení je pokles počtu krajín, ktoré dosahujú viac než 80 bodov. V roku 2015 ich bolo 12, no v roku 2025 už iba päť. Podľa Visual Capitalist to naznačuje, že tlak na verejné inštitúcie nezasahuje len slabšie štáty, ale aj vyspelé demokracie, ktoré boli dlhodobo považované za stabilné a transparentné.

Medzi dôvody patria rastúca politická polarizácia, slabšia dôvera v inštitúcie a tlak na mechanizmy kontroly moci. Práve tie majú brániť tomu, aby sa politické rozhodovanie sústreďovalo v rukách úzkej skupiny ľudí bez dostatočnej verejnej kontroly.

Krajiny s najvyššou mierou korupcie

Spojené štáty klesli na historické minimum

Výrazným príkladom zmeny sú Spojené štáty. V najnovšom hodnotení obsadili 29. miesto so skóre 64 bodov, čo je ich najnižší výsledok v histórii indexu. Podľa Visual Capitalist pokles súvisí s rastúcimi obavami o transparentnosť a dôveru vo verejné inštitúcie.

Americký príklad ukazuje širší trend. Krajiny, ktoré sa dlhé roky opierali o silné demokratické pravidlá, čelia tlaku na nezávislé orgány, médiá, súdy či kontrolné mechanizmy. Ak tieto prvky slabnú, verejnosť môže začať vnímať štát ako menej férový a menej odolný voči zneužívaniu moci.

Korupcia má ekonomickú aj ľudskú cenu

Korupcia nie je iba politický problém. Výskum, na ktorý upozorňuje Medzinárodný menový fond, ju spája s nižšími investíciami, slabším hospodárskym rastom a horšou efektivitou štátu. V praxi to znamená, že peniaze určené na cesty, nemocnice, školy alebo ochranu pred klimatickými rizikami môžu skončiť v netransparentných zákazkách či úplatkárskych schémach.

Najtvrdšie následky často nesú chudobnejšie krajiny. Slabšie inštitúcie sú zraniteľnejšie voči organizovanému zločinu, klientelizmu a ovládnutiu štátu úzkymi záujmovými skupinami. Korupcia tak neznamená len stratu verejných peňazí, ale aj horšie služby, nižšiu bezpečnosť a menšiu dôveru občanov.

Riziko sa dotýka aj novinárov a ľudí, ktorí korupciu odhaľujú. Od roku 2012 bolo mimo vojnových zón zavraždených 150 novinárov venujúcich sa korupčným kauzám, pričom takmer všetky prípady sa odohrali v krajinách s vysokou mierou korupcie. Najnovší rebríček preto ukazuje nielen stav verejných financií, ale aj kvalitu právneho štátu a bezpečnosť tých, ktorí ho kontrolujú.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta