Top 5 ruských zbraní, ktoré dnes najviac znepokojujú západných obranných analytikov

V čase, keď sa vojna na Ukrajine vlečie takmer štvrtým rokom a NATO posilňuje východné krídlo, Moskva čoraz častejšie siaha po demonštráciách svojho strategického arzenálu. Ruské vedenie tým vysiela jasný signál: žiadna protiraketová obrana nie je nepriestrelná a geografická vzdialenosť už nemusí znamenať bezpečie.

Stačí pár názvov ako Sarmat, Avangard či Poseidon a vojenskí analytici na Západe spozornejú. Rusko v posledných rokoch systematicky predstavuje zbraňové systémy, ktoré nemajú len bojovú hodnotu, ale predovšetkým psychologický efekt. Ich cieľom je ukázať, že ani najmodernejšie obranné štíty neposkytujú absolútnu ochranu.

Od hypersonických klzákov cez podmorské jadrové drony až po nové balistické strely Moskva stavia na technológiách, ktoré majú obchádzať existujúce obranné systémy a meniť strategickú rovnováhu. Toto je päť ruských zbraní, ktoré dnes najviac znepokojujú Západ.

1. RS-28 Sarmat – Jadrový kolos navrhnutý na obchádzanie globálnej obrany

zdroj: Wikimedia

Na vrchole rebríčka kraľuje ruská interkontinentálna balistická raketa RS-28 Sarmat, prezývaná Satan II. Rusko ju nasadilo v roku 2023. Podľa mnohých analytikov je považovaná za jednu z najničivejších zbraní, aké kedy boli vyrobené. S dosahom 18 000 km a kapacitou až 10 MIRV (750 kt na hlavicu) a s možnou integráciou hypersonického klzáka Avangard môže obletieť pól a prekonať obranu. Celkový výkon dosahuje desiatky megaton, čo by spôsobilo apokalyptickú devastáciu. Podľa ruskej armády váži 208 ton. 

Zbraň súdneho dňa

 „Zbraň súdneho dňa“, ako ju označujú Rusi a ktorá dosahuje rýchlosť viac ako Mach 20, dokáže naraz niesť niekoľko jadrových hlavíc.  Tridsaťpäť metrový gigant môže niesť približne 10 ton užitočného zaťaženia, čo stačí pre približne desať ťažkých alebo až pätnásť ľahších hlavíc MIRV, a má krátku fázu zosilnenia, ktorá zmenšuje okno, počas ktorého ju môžu infračervené sledovacie satelity detekovať.

3. Poseidon 

zdroj: Twitter/Francis Scarr/Salem Marek

Bezpilotné torpédo Poseidon prvýkrát predstavil v prejave kremeľský líder o stave národa v roku 2018. Už dlho je opisované ako zbraň súdneho dňa určená na vytvorenie masívnej rádioaktívnej cunami detonáciou v blízkosti pobrežných cieľov.

Ide o autonómny podmorský dron s jadrovým pohonom a jadrovou hlavicou, navrhnutý tak, aby dokázal preplávať tisíce kilometrov pod hladinou oceánu a zasiahnuť pobrežné mestá či námorné základne bez potreby klasického nosiča, akým je raketa alebo lietadlo.

Ruské médiá uvádzajú, že dron dokáže dosiahnuť rýchlosť až 200 km/h, čo výrazne prevyšuje rýchlosť tradičných torpéd alebo vojnových lodí. Jeho jadrový pohon mu poskytuje prakticky neobmedzený dolet, čo sťažuje nepriateľským silám jeho detekciu alebo sledovanie. Jeho dosah mu umožňuje nepozorovane ohroziť všetky pobrežia sveta.

Obchádzanie tradičnej obrany

Pre Západ je nebezpečný predovšetkým tým, že obchádza tradičné obranné vrstvy. Protiraketové štíty, radary včasného varovania či systémy protivzdušnej obrany sú voči nemu podľa odhadov bezmocné, pretože Poseidon sa pohybuje pod vodou. Jeho jadrový pohon mu dáva veľmi dlhú vytrvalosť a vysokú rýchlosť v porovnaní s bežnými torpédami, čo výrazne sťažuje jeho sledovanie klasickými sonarovými sieťami.

Západní analytici zároveň upozorňujú, že Poseidon nie je určený na „presné“ vojenské údery. Jeho zmyslom je masové ničenie a psychologický efekt. V scenári nasadenia by explózia pri pobreží mohla spôsobiť rozsiahle zaplavenie a rádioaktívnu kontamináciu veľkých oblastí, čo z neho robí nástroj strategického zastrašovania skôr než taktickú zbraň. Inými slovami, Poseidon je navrhnutý ako poistka poslednej inštancie, ktorá má protivníkovi signalizovať, že ani vzdialenosť oceánu neposkytuje bezpečie.

4.  Su-57 Felon

zdroj: x.com/AviacionDefensa

Lietadlo Su-57 je ruskou odpoveďou na americké stealth Lockheed Martin F-22. Piata generácia viacúčelovej stíhačky bola vyrobená aby predčila západné vzdušné sily. Stroj vyvinula spoločnosť Sukhoi a jeho cieľom je kombinovať nízku radarovú zistiteľnosť, vysokú manévrovateľnosť a pokročilé senzorové vybavenie.

Dosahuje rýchlosť Mach 2, čo z nej robí rýchlejšie lietadlo, ako F- 22 a ďalších západných stíhačiek. Vyznačuje sa nízkou radarovou odrazovou plochou, čo sťažuje jej detekciu. 

Výzbroj a možné hypersonické ambície

Vyspelý zbraňový systém SU – 57 Felon zahŕňa R-77 (známa aj pod exportným označením RVV-AE) navádzanú raketauvzduch-vzduch stredného dosahu, určená na boj proti nepriateľským lietadlám a dronom. Navrhli ju ako ekvivalent západných rakiet typu „fire-and-forget“: po odpale sa cieľ sleduje aktívnym radarovým navádzaním, takže pilot sa môže sústrediť na ďalší manéver alebo útok. Tiež disponuje R-33. Ide o raketu vzduch–vzduch dlhého dosahu, vyvinutú primárne pre záchytný stíhač MiG-31. 

Rôzne správy uvádzajú, že potenciálnou hypersonickou výzbrojou pre Su-57 by mohol byť air-launched variant rakety Zircon, ktorý by umožňoval lietadlu niesť hypersonickú strelu, no oficiálne potvrdenie integrácie a operačnej schopnosti stále chýba v nezávislých zdrojoch.

Sériová výroba Su-57 prebieha značne pomalšie, než sa pôvodne plánovalo, a počet vyrobených kusov zostáva nízky. Do roku 2026 je podľa otvorene dostupných údajov potvrdených približne 42 lietadiel vrátane prototypov a väčšina plánovanej série stále zostáva nerealizovaná.

🇷🇺🇮🇳First batch of Su-57S (modernized avionics) delivered to Russian Aerospace Forces !#Russian #Indian pic.twitter.com/2NnbPOtZd4

— Sukhoi Su-57 „Felon“👑ZOV (@75Sukhoi) February 13, 2026

5. Orešnik

zdroj: TASR/AP, Evgeniy Maloletka

Orešnik, ktorého názov znamená Lieska, je hypersonická balistická strela stredného doletu, ktorú Rusko podľa Reuters odpálilo proti Ukrajine iba raz, v novembri 2024. Pri tej príležitosti bola vybavená iba fiktívnymi hlavicami, a preto spôsobila obmedzené škody, uviedli ukrajinské zdroje, pričom išlo v podstate o test.

Odborníci tvrdia, že novou vlastnosťou rakety Orešnik je, že môže niesť viacero hlavíc schopných súčasne zasiahnuť rôzne ciele – zvyčajne sa spájajú s medzikontinentálnymi balistickými strelami (ICBM) s dlhým doletom.

Raketa je založená na systéme RS-26 Rubež, ktorý Rusko pôvodne vyvinulo ako medzikontinentálnu strelu. Podobne ako mnohé ruské zbraňové systémy, aj tento je schopný niesť jadrové aj konvenčné hlavice, ale neexistujú žiadne náznaky jadrovej zložky nočného útoku.
Ukrajina uviedla, že raketa odpálená v roku 2024 dosiahla cieľ približne 15 minút po odpálení z južného Ruska a dosiahla rýchlosť približne 13 600 km/h.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Orešnik je nemožné zachytiť a že má ničivú silu porovnateľnú s jadrovou zbraňou, a to aj v prípade, že je vybavený konvenčnou hlavicou.

Skepsa západných analytikov

Niektorí západní experti zastávajú názor, že tieto tvrdenia sú prehnané. V decembri 2024 americký predstaviteľ uviedol, že zbraň nebola na bojisku vnímaná ako prelomová, označil ju za experimentálnu a dodal, že Rusko pravdepodobne vlastní len hŕstku takýchto zbraní.

Od roku 2024 Rusko zaviedlo Orešnik do sériovej výroby a dodáva ho aj svojmu spojencovi Bielorusku.

Koncom januára 2026 však západné spravodajské služby a ukrajinská rozviedka spresnili obraz jednej z najobávanejších ruských zbraní, ktorú Moskva využíva aj ako politický odkaz smerom k Európe. Rusko má podľa ukrajinských zistení len minimum striel stredného doletu Orešnik – v praxi počet, ktorý by sa dal „napočítať na jednej ruke“.

Čítaj viac z kategórie: Politika