TOP potraviny Slovákov predstavujú vážne zdravotné riziko, mal by si sa im vyhnúť

V súčasnej dobe sa naše jedálničky čoraz viac spoliehajú na potraviny, ktoré prešli rozsiahlymi priemyselnými úpravami. Medzi tieto ultra spracované potraviny patria instantné rezance, hotové jedlá, párky, čipsy, popcorn, sladkosti a podobne.

Nedávny výskum zverejnený v časopise The BMJ však upozorňuje na alarmujúcu spojitosť medzi vysokým príjmom takýchto potravín a celou radou negatívnych zdravotných následkov.

Štúdia, ktorá analyzovala údaje takmer 10 miliónov účastníkov, odhalila, že konzumácia ultra spracovaných potravín sa spája s vyšším rizikom až 32 negatívnych zdravotných dôsledkov vrátane kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, duševných porúch a predčasnej smrti, varuje Medical News Today.

Potravinoví „zabijaci“

Ultra spracované potraviny sa vyznačujú svojou vysokou hladinou soli, cukru a tuku, pričom neobsahujú takmer žiadne vitamíny či vlákninu. Výskumníci zdôrazňujú, že tieto potraviny často obsahujú chemicky upravené látky a prídavné látky, ktoré majú za úlohu zlepšiť vzhľad, textúru, chuť alebo trvanlivosť produktu.

Medzi najčastejšie prídavné látky patria farbivá, arómy a emulgátory. Bohužiaľ, tieto potraviny sa stali bežnou súčasťou stravy (nielen) v Spojených štátoch. Mnohí ľudia si ani neuvedomujú množstvo zdravotných rizík, ktoré ich konzumácia spôsobuje.

Urgentné volanie po zmene

Zistenia štúdie poukazujú na potrebu urgentných opatrení na zníženie príjmu ultra spracovaných potravín v strave. Autori štúdie odporúčajú komplexný výskum a vypracovanie a hodnotenie verejnozdravotných stratégií, vrátane vládou vedených politických rámcov a diétnych usmernení, zameraných na zníženie príjmu ultra spracovaných potravín s cieľom zlepšiť ľudské zdravie.

Dana Hunnes, PhD, klinická dietologička z UCLA Medical Center, vysvetľuje, že ultra spracované potraviny sú síce lacné a výhodné pre našu peňaženku, ale zdravie na ne draho doplatí. Upozorňuje na potrebu postupného odbúravania týchto potravín z našej stravy a ich nahradenia zdravšími, celozrnnými produktmi.

Hunnes zdôrazňuje, že náš mozog si dokáže vyvinúť závislosť na hyperchutných prísadách obsiahnutých v ultra spracovaných potravinách, podobne ako na drogách, a preto sa postupne týchto potravín treba vzdať.

Približne 73% potravinového reťazca v Spojených štátoch tvoria ultra spracované potraviny a viac ako 60% denného energetického príjmu v USA pochádza z nich. 

Ak cítiš tieto symptómy, vyhľadaj lekára. Ochorenia štítnej žľazy sú tichým nepriateľom

Riešením nie sú ani extrémne diéty

Slovenská odborníčka z laboratória Synlab Slovakia, Dáša Kelényová, varuje pred alternatívnymi diétami. Vegetariánom či vegánom môžu v tele chýbať viaceré minerály a vitamíny, píše TASR. Ich hladinu by si preto mali pravidelne sledovať.

Ide najmä o plnohodnotné proteíny, esenciálne aminokyseliny, ako metionín, lyzín, izoleucín, vitamín D, B12, zinok, horčík, fosfor, železo, selén či draslík.

„Rastlinné bielkoviny sú menej hodnotné ako živočíšne – majú nižšiu biologickú hodnotu,“ ozrejmila Kelényová. Je preto potrebné ich hladinu kontrolovať, pretože ich nízke množstvo môže spôsobiť stratu svalovej hmoty, znížiť schopnosť regenerácie tkaniva či oslabiť imunitný systém.

„Denná potreba bielkovín je približne jeden gram bielkovín na kilogram váhy,“ dodala. Nedostatok železa zas môže viesť k chudokrvnosti (anémii). Tá sa prejavuje únavou a celkovou slabosťou, bledou pokožkou, častou chorľavosťou, slabými nechtami či studenými dlaňami.

„Dopĺňať ho môžu vegáni i vegetariáni stravou alebo suplementmi. Vysoký obsah železa má napríklad šošovica, cícer, fazuľa, tofu, tekvicové či konopné semienka, listová zelenina alebo kešu,“ odporučila Kelényová.

Rovnako treba kontrolovať aj hladinu horčíka a vápnika, ktoré sú u vegetariánov a vegánov ťažšie vstrebateľné. V prípade horčíka jeho vstrebateľnosť ovplyvňujú niektoré rastlinné potraviny obsahujúce fytáty a oxaláty. Vápnik sa zas nestihne vstrebať do organizmu pre veľké množstvo vlákniny v tele, ktorá spôsobuje rýchle trávenie.

„Vegáni sú tak často náchylnejší na zlomeniny, ochorenia kostí či problémy so zubami,“ skonštatovala odborníčka.

netreba zabúdať ani na kontrolu hladiny vitamínu D, čo odporúča lekárka robiť každé tri mesiace. „Jeho nedostatok v tele totiž môže oslabiť kosti, svaly, spôsobiť problémy so spánkom či krvným tlakom,“ vysvetlila. Získať ho možno zo slnečných lúčov a vegáni a vegetariáni ho nájdu v sójových alternatívach mlieka, rastlinných jogurtoch či syroch.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti