Toto sú najstresujúcejšie povolania: Slováci sa nestíhajú v práci ani najesť, intrigy všetko komplikujú

Až 91 % mladých ľudí cíti neželané dopady stresu, pričom za hlavné dôvody identifikujú peniaze a prácu. Prieskumy naznačujú, že až tretina mladých ľudí sa so stresom a tlakom v práci vyrovnáva naozaj ťažko.

Od zamestnávateľov chcú mladí ľudia väčšiu podporu, inak by sa mohlo stať, že vyhoria a dajú výpoveď. Podľa instagramového prieskumu Startitup pociťuje stres v práci až 65 % respondentov.

Slovákov sme sa pýtali, čo ich najviac stresuje v práci. Tu sú ich najčastejšie odpovede:

1. „Nestíham sa ani najesť“

Z prieskumu Startitup vyplýva, že veľa zamestnancov cíti stres v dôsledku príliš veľkého množstva práce, ktorú majú na starosti. Mnohí vysvetľujú, že nemajú čas na obedné pauzy ani na súkromný život, a keď už aj obedujú, tak zvyčajne pred monitorom.

Nadmerná pracovná záťaž však môže viesť k únave, frustrácii a nedostatku času na odpočinok.

Nadmerná vyťaženosť v práci vzniká z viacerých dôvodov. Tými bežnými sú vysoká konkurencia na pracovnom trhu či nereálne očakávania zamestnávateľov, ktorí na tímy tlačia, aby pracovali dlhšie.

Svoj podiel viny nesie aj technologický pokrok – smartfóny a notebooky v mnohých pracovných prostrediach normalizujú prácu z domu mimo pracovných hodín alebo rýchle opravy napríklad cez víkend.

Nadmerné pracovné zaťaženie ide tiež ruka v ruke s nedostatkom personálu a príliš malými tímami. Ľudia vo firme musia mnohokrát robiť prácu za 2 či 3 ľudí a s takým zaťažením sa nevedia vysporiadať

2. „Šéf ma v práci nepodporuje“

Viacero ľudí v instagramovej ankete Startitup tvrdí, že v práci cítia nedostatočnú podporu zo strany šéfa. To následne vedie k nedorozumeniam, stresu a veľkej nespokojnosti – ak zamestnanec presne nerozumie očakávaniam nadriadeného, výsledkom býva nespokojnosť a pocit, že robí niečo zle.

Ak má zamestnanec problém alebo potrebu, ale jeho nadriadený mu neposkytne dostatočnú podporu, môže to mať negatívny vplyv na jeho pracovnú výkonnosť a spokojnosť v práci.

V niektorých prípadoch môžu byť príčinou aj nedostatočné skúsenosti alebo vedomosti nadriadeného v oblasti riadenia a komunikácie s podriadenými.

Pre mnohých zamestnancov je tiež dôležité vnímanie svojho nadriadeného ako spravodlivého a dôveryhodného, pretože takýto nadriadený vie poskytnúť vedomosti, podporu a pocit bezpečia, vďaka ktorým sa zamestnanec cíti potrebný a ocenený.

3. „Intrigánky znižujú produktivitu tímu“

Ďalší v ankete tvrdia, že im stres v práci spôsobujú intrigy, čo znižuje produktivitu tímu. Ak existujú konflikty medzi zamestnancami alebo tímami, vedie to k napätiu a stresu. Ľudia sa necítia uvoľnení ani naplno sústredení.

Konflikty v tímoch vznikajú z najrôznejších dôvodov – nedostatok jasnej komunikácie, dôvery, zdrojov, ale aj rozdiely v práci, osobné ťažkosti či nepekné ľudské vlastnosti. Špeciálne nebezpečné sú kombinácie týchto faktorov – ak sa niekto v práci necíti na rovnakej úrovni ako kolegovia, no zároveň sa v osobnom živote stretáva s ťažkosťami, výsledkom sú konflikty, napätie a stres.

Dôležité je preto, aby tímlídri poskytovali členom tímu dostatočnú podporu a posilňovali jasnú komunikáciu a vzájomné porozumenie.

4. „Bojím sa, že prídem o prácu“

Časť Slovákov v práci trápi aj neistota z ekonomickej situácie a nestabilného pracovného trhu.

Majú strach o svoje pracovné miesto, ale napríklad aj o to, že prídu o odmeny, valorizáciu platu, povýšenie či prechod na vyššiu pozíciu do inej firmy.

Neistotu v práci podporuje najmä nejasná komunikácia zo strany nadriadených, ktorí neposkytujú transparentnú spätnú väzbu, zle definujú ciele alebo majú nereálne očakávania.

zdroj: Pexels - Slovákov v práci trápi aj neistota. Majú strach o svoje pracovné miesto, ale aj o odmeny či kariérny postup.

5. „Vadí mi miesto, kde pracujem“

Viacerí ľudia v ankete uviedli, že ich pracovné podmienky sú nevyhovujúce a dôsledky hraničia so stresom či dokonca depresiou.

Ide najmä o zamestnancov, ktorí sa musia vysporiadať s neprimeranými teplotami, hlučným prostredím, nebezpečnými pracovnými podmienkami alebo nadmerným pracovným zaťažením – nesadli im hluční kolegovia či open space forma kancelárie a výsledkom je, že nie sú produktívni, a naopak, bývajú často podráždení a unavení.

zdroj: Pexels - Nadmerná pracovná záťaž však môže viesť k únave, frustrácii a nedostatku času na odpočinok.

Ktoré povolania sú najstresujúcejšie?

Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že stres súvisiaci s prácou je reakcia ľudí na pracovné požiadavky, ktoré nezodpovedajú ich znalostiam a schopnostiam.

Stres zažívajú aj povolania, kde „ide o veľa“ – riskujú život, alebo naopak, je ich úlohou životy zachrániť či robiť iné dôležité a nezvratné rozhodnutia.

K stresu v práci všeobecne prispievajú aj časový tlak, veľká zodpovednosť alebo veľký dosah rozhodnutí.

Zdravotníci, lekári, sestry: Čelia obrovskému tlaku a zodpovednosti za zdravie a životy svojich pacientov. Musia rozhodovať o liečbe na základe komplexných údajov, pripraviť sa na neočakávané situácie a byť na nohách dlhé hodiny.

Policajti: Riešia náročné, nebezpečné a extrémne situácie a často sú vystavení fyzickému a emocionálnemu stresu či traume. Policajti sa tieto situácie musia naučiť zvládať, čo si vyžaduje silnú mentálnu odolnosť a vytrvalosť.

Vojaci: Viacerí sú dlhé mesiace či roky odlúčení od rodiny a priateľov, navštevujú vzdialené krajiny, kde vidia následky vojny na vlastné oči, prípadne sú v nej priamo zapojení.

Výkonní riaditelia: Čím väčšia firma, tým viac zamestnancov, ktorí nesú dopady vrcholových rozhodnutí. Nemôžu „vypnúť“ od zlých správ, keďže ich práca úzko súvisí s aktuálnym dianím na Slovensku aj vo svete, sledujú hospodársky vývoj či rastúcu konkurenciu alebo náklady.

Novinári: Musia rýchlo a efektívne získavať a spracúvať informácie, zisťovať súvislosti a overovať fakty, často je ich odmenou len spoločenský lynč.