Tretina Slovákov nevie, koho voliť. PS vedie, strany vládneho tábora oslabujú (PRIESKUM)

Podľa najnovšieho, októbrového prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ by vo voľbách do Národnej rady SR, ak by sa konali najbližší víkend, vyhralo Progresívne Slovensko. Strana by získala nad 20 % hlasov, čím si udržiava mierny, no stabilný náskok pred súpermi.

Na druhom mieste by skončil SMER-SD nasledovaný stranou HLAS-SD. Do parlamentu by sa dostali aj Republika, Hnutie Slovensko, SaS, KDH a Demokrati.

Na hranici zvoliteľnosti sa pohybuje strana SNS, zatiaľ čo Maďarská aliancia a strana Sme rodina by sa do parlamentu nedostali. Menšie strany ako Strana vidieka či KSS by zostali hlboko pod potrebným kvórom.

Rastie skupina nerozhodnutých a neaktívnych voličov

Výsledky prieskumu ukazujú, že čoraz väčšia časť voličov sa nevie rozhodnúť, koho voliť. Až 20,1 % opýtaných odpovedalo, že momentálne nemá jasného favorita. Ďalších 12,9 % by k volebným urnám vôbec nešlo a 5,1 % respondentov odmietlo odpovedať.

Rozhodnutých by tak bolo len 61,9 % oprávnených voličov. Tento trend podľa analytikov poukazuje na zvyšujúcu sa mieru neistoty a apatie. „Počet nerozhodnutých sa z mesiaca na mesiac zvyšuje,“ uvádza sa v správe prieskumu.

Dôvody môžu byť rôzne – rozčarovanie z politiky, absencia presvedčivých alternatív či únava z konfliktov na politickej scéne. Očakáva sa, že časť nerozhodnutých sa prikloní k vybraným stranám až v posledných dňoch pred voľbami, čo môže významne ovplyvniť výsledok.

zdroj: AKO pre JOJ 24

Takto by svoje hlasy rozdelili rozhodnutí voliči 

Podľa prieskumu by sa v októbri 2025 vedelo rozhodnúť, koho voliť, len 61,9 % oprávnených voličov. Z ich hlasov by najviac získalo Progresívne Slovensko (22,8 %), nasledované stranou SMER-SD (17,9 %) a HLAS-SD (10,8 %).

Ďalej by voliči podporili Republiku (8,6 %), Hnutie Slovensko (7,5 %), SaS (7,1 %), KDH (6,8 %) a Demokratov (5,1 %). Pod hranicou zvoliteľnosti by zostali SNS (4,5 %), Maďarská aliancia (3,8 %) a Sme rodina (3,5 %). Najmenšiu podporu by získali Strana vidieka (0,9 %) a KSS (0,7 %).

Zvyšných približne 38 % voličov zatiaľ nevie, koho by volilo, alebo by sa volieb vôbec nezúčastnilo.

Bez jasnej väčšiny: Koalície by mali problém

Prepočty mandátov však potvrdzujú, že ani jedna zo strán alebo blokov by podľa aktuálnych preferencií nezískala väčšinu v parlamente.

Koaličné strany SMER-SD (31 mandátov) a HLAS-SD (18 mandátov) by po prípadnom vypadnutí SNS z parlamentu museli hľadať tretieho partnera. Spolupráca s Republikou (15 mandátov) by im však na väčšinu nestačila.

Na opozičnej strane by Progresívne Slovensko (40 mandátov) vytvorilo potenciálny blok s SaS (12) a KDH (12), no ani týchto 64 kresiel by na zostavenie vlády nestačilo. Museli by získať podporu ďalšej strany – napríklad Hnutia Slovensko (13 mandátov) alebo Demokratov.

Prieskum tak naznačuje rovnováhu síl a vysokú pravdepodobnosť, že povolebné vyjednávania by boli zdĺhavé a komplikované.

Ako sa prieskum uskutočnil

Dáta sa zbierali od 8. do 17. októbra 2025 na vzorke 1 000 respondentov. Výskum prebehol telefonickou formou (CATI – Computer Assisted Telephone Interviewing). Vzorka bola reprezentatívna podľa veku, pohlavia, vzdelania, kraja a národnosti.

Z respondentov, ktorí uviedli, že by sa volieb zúčastnili a vedeli, koho by volili, tvoril volebný model 619 rozhodnutých voličov. Agentúra AKO realizovala výskum v súlade s medzinárodnými štandardmi WAPOR, ESOMAR a SAVA, pričom štatistické spracovanie prebiehalo v programoch SPSS a Excel.

Na projekte sa podieľal výskumný tím pod vedením Mgr. Václava Hřícha, spolu s Kamilou Hříchovou, Adamom Bratom a Barborou Čambalovou.

Ženy volia stred, muži skôr krajné spektrum

Pri rozdieloch v politických preferenciách bol uplatnený aj rozdiel v pohlaviach. Ženy častejšie volia strany stredového a proeurópskeho typu – predovšetkým PS, SMER-SD, HLAS-SD, KDH a Republika. 

Muži naopak inklinujú k stranám s výraznejšími ideologickými postojmi. Najsilnejšiu podporu majú u nich SMER-SD, nasleduje PS, Republika, Hnutie Slovensko a SaS, ktorá si drží silné jadro mestských voličov.

Tieto rozdiely podľa agentúry AKO ukazujú, že slovenský elektorát sa delí nielen podľa regiónu a vzdelania, ale aj podľa vekovej a rodovej identity voličov, čo môže výrazne ovplyvniť volebnú kampaň v nasledujúcich mesiacoch.

Mladí voliči preferujú PS, starší inklinujú k SMER-u

Rozdiely v preferenciách sú výrazné aj medzi jednotlivými vekovými skupinami. U mladých voličov do 34 rokov dominuje Progresívne Slovensko, ktoré by volila takmer tretina respondentov v tejto vekovej skupine. Nasleduje Hnutie Slovensko. 

Medzi voličmi strednej generácie (34 až 49 rokov) sa poradie strán viac vyrovnáva. Najsilnejšiu pozíciu si drží PS, kým SMER-SD si udržiava stabilné druhé miesto.

U seniorov nad 50 rokov jasne dominuje SMER-SD, ktorému dôveruje najväčší podiel tejto vekovej skupiny. Výraznejšiu podporu má v tejto kategórii aj HLAS-SD a SNS, zatiaľ čo PS a SaS u starších voličov strácajú.

Rozdelená krajina a neistá budúcnosť

Októbrový prieskum agentúry AKO potvrdzuje, že slovenská politická scéna zostáva roztrieštená a nestabilná. Progresívne Slovensko si síce udržiava náskok, no bez širšej spolupráce by vládu nezostavilo. Rovnaký problém by mali aj vládne strany SMER a HLAS, ktoré po vypadnutí SNS strácajú väčšinu.

Rastúca nerozhodnosť voličov ukazuje, že verejnosť čaká na nové impulzy. Slovenské voľby by sa tak podľa tohto prieskumu mohli rozhodovať až v posledných týždňoch kampane – medzi tými, ktorí sa zatiaľ nerozhodli, komu svoj hlas zveria.