Tretine slovenských rodinných firiem hrozí vážny problém už po 3 mesiacoch. Väčšina podceňuje kľúčové riziko

Rodinné firmy patria k dôležitým pilierom slovenskej ekonomiky. Mnohé vznikli ešte v 90. rokoch a odvtedy prešli hospodárskymi krízami, technologickými zmenami aj generačnou výmenou.

Ich fungovanie však často stojí na jednotlivcoch, ktorých nie je jednoduché nahradiť. Práve táto závislosť môže byť pre podnikanie väčšou hrozbou než technologický pokrok či prírodné katastrofy.

Trojmesačná neprítomnosť vedenia by fatálne ohrozila fungovanie tretiny slovenských rodinných firiem. Krízový plán pre prípad výpadku kľúčovej osoby má pritom pripravený iba približne každý tretí podnik. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research, ktorý realizovala pre poisťovňu Uniqa.

Zistenia zároveň ukazujú, ako úzko je rodinné podnikanie prepojené so súkromným životom jeho majiteľov. Viac ako polovica predstaviteľov vedenia pri rozhodovaní uprednostňuje potreby firmy pred rodinou.

Takmer polovica skúmaných rodín navyše zažíva kvôli podnikaniu konflikty niekoľkokrát mesačne alebo častejšie. Napriek tomu až 84 % respondentov vníma spoločné podnikanie ako niečo, čo rodinu spája. Výzvou tak nie je iba udržať firmu ekonomicky stabilnú, ale aj nastaviť jej fungovanie tak, aby nebola úplne závislá od jedného človeka či rodinných vzťahov.

Výpadok majiteľa môže ohroziť celé podnikanie

V rodinných podnikoch býva rozhodovanie sústredené v rukách zakladateľa alebo úzkeho okruhu príbuzných. Ich dlhodobá neprítomnosť preto môže ovplyvniť nielen riadenie firmy, ale aj jej každodennú prevádzku.

„Závislosť od jednej osoby predstavuje pre každú firmu obrovské riziko. Najväčšou hrozbou, ktorá pripomína nenahraditeľnosť kľúčovej osoby, je bezpochyby zdravie,“ upozorňuje Martin Rotkovský, člen predstavenstva Uniqa zodpovedný za korporátny obchod a affinity.

Prieskum ukázal, že na podobné situácie nie sú mnohé podniky pripravené. Krízový plán vedenia má vypracovaný len 36 % z nich, hoci 93 % majiteľov požaduje poistenie s čo najširším krytím.

Za dôležitú považuje ochranu kľúčových osôb pri úraze alebo dlhodobej práceneschopnosti 66 % respondentov. Ďalších 28 % ju označilo za absolútne najdôležitejšiu.

Uniqa preto pripravuje riešenie zamerané na ochranu firiem pred dôsledkami výpadku ľudí, od ktorých závisí ich fungovanie. Jeho cieľom má byť nielen finančná kompenzácia, ale aj pomoc pri zabezpečení pokračovania podnikateľskej činnosti.

„Ide práve o to poistiť firmu pre prípad, že sa niečo stane osobe, ktorá je kľúčová pre jej chod, a zároveň nájsť riešenia, ktoré jej pomôžu toto obdobie preklenúť. Nielen vyplatiť finančnú kompenzáciu, ale aj pomôcť udržať firmu v chode,“ vysvetľuje Rotkovský.

Konflikty vnímajú aj zamestnanci

Prepojenie rodiny a podnikania sa prejavuje aj mimo pracoviska. Podľa prieskumu 56 % predstaviteľov vedenia rieši pracovné telefonáty alebo e-maily minimálne raz týždenne počas času vyhradeného rodine. Takmer každý piaty to robí denne.

Pracovné rozhodnutia konzultuje s príbuznými 74 % respondentov. Viac ako polovica zároveň pripúšťa, že neustále rozhovory o firme môžu ich blízkych unavovať.

Podnikanie je aj častým zdrojom nezhôd. Konflikty niekoľkokrát mesačne alebo častejšie zažíva 46 % skúmaných rodín, pričom ich dôsledky sa prenášajú aj na pracovisko.

Až 85 % predstaviteľov vedenia predpokladá, že o ich osobných problémoch nevie nikto vo firme alebo nanajvýš jeden či dvaja dôverníci.

Polovica zamestnancov však priznáva, že sa o hádkach majiteľov spravidla dozvie. Každý štvrtý navyše vníma, že rodinné väzby vyvolávajú konflikty priamo vo firme.

„Práve chýbajúca hranica medzi podnikaním a rodinnou identitou je najväčšou prednosťou a zároveň slabosťou rodinných firiem. Hoci rodinné firmy majiteľom prinášajú extrémnu flexibilitu, intenzívna angažovanosť ich ubíja a spotrebúva veľmi veľa energie,“ konštatuje Rotkovský.

Podľa Eriky Madari Matwij, zakladateľky Inštitútu Rodinného Biznisu, je jedným z riešení jasné rozdelenie kompetencií a otvorená komunikácia o očakávaniach jednotlivých členov rodiny.

„Silná rodina môže byť základom úspešného podnikania, ale sama o sebe nenahradí jasné pravidlá fungovania firmy,“ upozorňuje odborníčka.

zdroj: Uniqa

Deti majiteľov nechcú vždy pokračovať v podnikaní

Samostatnou výzvou je odovzdanie firmy ďalšej generácii. V tretine skúmaných rodinných podnikov je už nástupca známy, viac ako polovica má aspoň vyhliadnutých kandidátov. V 85 % prípadov ide o niekoho z rodiny.

Pokračovanie v podnikaní však nie je pre potomkov samozrejmosťou. Najčastejšou prekážkou sú rozdielne predstavy o budúcej kariére.

„Medzi slovenskými majiteľmi, ktorí majú nástupcu, sú najčastejšie spomínanou prekážkou odlišné kariérne ambície (20 %). Pre 15 % rodinných podnikov je potom problémom to, že potenciálny nástupca nemá dostatočné kompetencie a skúsenosti s vedením firmy,“ vysvetľuje Michal Mislovič, analytik agentúry NMS Market Research.

Viac ako pätina majiteľov plánuje rodinný podnik v budúcnosti predať. Ďalším problémom môže byť kariérny postup ľudí mimo podnikateľskej rodiny. Až 61 % zamestnancov súhlasí s tvrdením, že sa do najvyššieho vedenia nedostanú práve preto, že nie sú jej členmi.

Podľa Uniqa by preto mali rodinné podniky popri každodennej prevádzke venovať pozornosť aj dlhodobej stabilite. Okrem prípravy nástupcov a krízového plánovania môže zohrávať úlohu finančná ochrana kľúčových osôb či zamestnancov.

Záujem o zamestnanecké poistné programy podľa spoločnosti rastie. V rokoch 2023 až 2025 zaznamenala Uniqa v tomto segmente rast o 69 %, zatiaľ čo celý trh vzrástol o 14 %.

„Pri ochrane firmy by sme nemali myslieť iba na jej majetok a kľúčové osoby, ale aj na ľudí, ktorí ju každý deň tvoria,“ zdôrazňuje Rotkovský.

Prieskum tak poukazuje na rozdiel medzi tým, aké riziká si majitelia rodinných firiem uvedomujú, a tým, nakoľko sú na ne pripravení. Kým ochrana majetku patrí medzi ich priority, zabezpečenie fungovania podniku bez prítomnosti kľúčových ľudí zostáva v mnohých prípadoch nevyriešené.

zdroj: Uniqa

Prieskum realizovala agentúra NMS Market Research pre finančný dom Uniqa na Slovensku a v Českej republike. Na Slovensku sa kvantitatívneho zisťovania zúčastnilo 296 respondentov, z toho 200 zamestnancov a 96 predstaviteľov vedenia rodinných podnikov s menej ako 250 zamestnancami. Súčasťou výskumu boli aj kvalitatívne rozhovory. Veľkosť analyzovanej podvzorky sa pri jednotlivých otázkach líšila.