Trhy sa prudko otočili: Stačilo jedno Trumpove rozhodnutie a investori začali presúvať miliardy

27. marca 2026 o 09:59

Americký prezident útočí na stabilitu finančných trhov
Jediným rozhodnutím ovplyvnil budúcnosť miliónov investorov
Odborník radí, ako sa zachovať

Unsplash.com/Arturo Añez, Wikimedia Commons

Americký prezident útočí na stabilitu finančných trhov
Jediným rozhodnutím ovplyvnil budúcnosť miliónov investorov
Odborník radí, ako sa zachovať

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Finančné trhy zažili v posledných dňoch prudké výkyvy, ktoré opäť potvrdili, aké citlivé sú na geopolitické napätie a politické rozhodnutia. Stačilo jedno vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa a nálada investorov sa v priebehu niekoľkých hodín otočila. Obavy z eskalácie konfliktu vystriedal opatrný optimizmus, čo sa okamžite prejavilo na cenách ropy, akciových trhoch aj kurze dolára.

Hoci reakcia trhov bola rýchla, situácia zostáva krehká a neistota vysoká. Investori tak dnes reagujú na každý nový signál. O tom, čo sa na trhoch skutočne deje a ako tieto pohyby čítať v širšom kontexte, hovorí pre Startitup analytik Marek Nemky.

Dolár prekvapil trhy: Výrazne padol

Jednou z najviditeľnejších reakcií na aktuálne dianie na Blízkom východe bol pohyb na menových trhoch. Dolár, ktorý v časoch neistoty tradične posilňuje, tentoraz oslabil. Investori po zmiernení napätia prestali vyhľadávať bezpečné prístavy a časť kapitálu presunuli do rizikovejších aktív. Euro si tak pripísalo zisky a dostalo sa nad úroveň 1,16 dolára.

Na prvý pohľad môže tento vývoj pôsobiť dramaticky, no podľa analytika Mareka Nemkyho ide skôr o pokračovanie dlhšieho trendu ako o náhly zlom.

„Ak chceme pochopiť, čo sa dnes deje s dolárom, musíme sa na to pozrieť v širšom kontexte posledných rokov. Hlavný obrat nastal už koncom roka 2022, keď dolár oslabil z úrovní pod paritou k približne 1,08 dolára za euro a v tomto pásme sa držal až do konca roka 2024,“ vysvetľuje.

Podľa neho zohrali kľúčovú úlohu aj rozdielne kroky centrálnych bánk. „V Európe úrokové sadzby rástli, zatiaľ čo v USA klesali, takže atraktivita dolára prirodzene padala,“ dopĺňa.

Myslíš si, že vojenský konflikt na Blízkom východe bude mať zásadný vplyv na svetovú burzu?

Áno, trhy čaká výraznejšia korekcia

Áno, ale len v niektorých sektoroch

Nie, ide len o krátkodobý výkyv

Ťažko povedať, rozhodnú najmä USA

Krátkodobé výkyvy však situáciu ešte viac vyostrili. Začiatok roka priniesol prudké pohyby, ktoré ovplyvnili aj politické vyjadrenia a eskalácia konfliktu na Blízkom východe. Dolár síce na chvíľu opäť posilnil, no aktuálne opäť stráca.

„Dolár sa už takmer rok pohybuje v pásme medzi 1,14 až 1,18. To, čo vidíme teraz, nevnímam ako dramatický prepad, ale skôr ako pokračovanie dlhodobejšieho trendu, kedy sa kurz vracia k svojej rovnováhe,“ uzatvára Nemky.

Investori prestávajú veriť dlhopisom

Zaujímavý vývoj nastal aj na dlhopisových trhoch. Tie sa v časoch neistoty považujú za bezpečný prístav, no tentoraz reagovali opačne. Ich ceny klesajú a výnosy rastú, čo signalizuje, že investori si pýtajú vyššiu „odmenu“ za riziko. Podľa údajov Denníka N dlhopisové trhy v posledných týždňoch prišli o stovky miliárd až bilióny dolárov a smerujú k najvýraznejšiemu poklesu od roku 2022.

Za týmto vývojom stojí najmä kombinácia rastúcich cien ropy a obáv z inflácie. Práve tie menia správanie investorov aj centrálnych bánk.

„Cena dlhopisov a ich výnosy fungujú ako na hojdačke – ak rastie požadovaný výnos, cena dlhopisu musí klesnúť,“ vysvetľuje Nemky.

Unikli tajné informácie? Niekto, kto vopred poznal Trumpov plán v Iráne, rozprávkovo zbohatol (ANALYTIK)

V minulosti platilo, že počas kríz centrálne banky znižovali úrokové sadzby, čím podporovali rast cien dlhopisov. Dnešná situácia je však podľa odborníka odlišná: „Geopolitická neistota je dnes spojená s rastom cien ropy, čo vytvára inflačný tlak. A s infláciou bojujú centrálne banky presne opačne – zvyšovaním úrokových sadzieb.“

Práve preto investori požadujú vyššie výnosy, čo automaticky tlačí ceny dlhopisov nadol. „V USA sme videli, že výnosy 10-ročných dlhopisov vyskočili približne zo 4 % na 4,4 %, čo znamenalo pokles ich ceny. Tentoraz teda nehrá hlavnú rolu strach z recesie, ale obava z inflácie,“ konštatuje.

zdroj: Pixabay.com/Mediamodifier a Marek Nemky

Máme sa báť stagflácie?

V posledných týždňoch sa v súvislosti s vývojom na trhoch čoraz častejšie objavuje pojem stagflácia. Ide o scenár, ktorého sa investori obávajú najviac, pretože kombinuje spomaľujúcu ekonomiku s rastúcimi cenami. Pre bežných ľudí by to znamenalo nepríjemnú realitu – vyššie výdavky bez rastu príjmov.