Zlá správa pre naše peňaženky: Ceny budú rásť, Slovensko je na tom horšie ako väčšina Európy

Inflácia v Európe sa môže v najbližších rokoch vyvíjať horšie, ako sa pôvodne očakávalo. Upozorňuje na to Európska centrálna banka, ktorá síce ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené, no zároveň otvorene hovorí o rastúcej neistote. Hlavným dôvodom je konflikt na Blízkom východe, ktorý tlačí nahor ceny energií a zvyšuje tlak na ekonomiku. Pre bežných ľudí to znamená jediné – peniaze môžu opäť strácať hodnotu rýchlejšie, ako by sme si želali. 

Zatiaľ čo Európska centrálna banka (ECB) bije na poplach, Slováci zdražovanie už dobre poznajú z vlastnej skúsenosti. Inflácia sa u nás totiž dlhodobo drží výrazne nad európskym priemerom – kým v eurozóne sa pohybuje na úrovni okolo 2 %, na Slovensku dosahuje približne dvojnásobok, teda až 4 %. V praxi to znamená, že ceny u nás rastú dvojnásobne rýchlejšie, tlak na rodinné rozpočty je silnejší a vplyv inflácie cítime intenzívnejšie ako obyvatelia väčšiny európskych krajín. 

ECB varuje: Inflácia bude vyššia

Podľa najnovších projekcií ECB dosiahne inflácia v eurozóne v roku 2026 približne 2,6 %. V ďalších rokoch by sa síce mala stabilizovať okolo 2-percentného cieľa, no oproti predchádzajúcim odhadom ide o zhoršenie výhľadu.

Za týmto vývojom stoja najmä ceny energií. Tie reagujú citlivo na geopolitické napätie a konflikt v regióne Blízkeho východu už teraz prináša riziko ich ďalšieho rastu. ECB zároveň upozorňuje, že ak by sa narušili dodávky ropy a plynu dlhodobo, inflácia by mohla rásť ešte rýchlejšie a ekonomika by, naopak, spomalila.

Peter Kažimír: „Vstúpili sme do obdobia skutočnej neistoty“

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír situáciu pomenoval veľmi priamo: „Vstúpili sme do obdobia skutočnej neistoty. Nie tej teoretickej, ale tej hmatateľnej.“

Podľa neho konflikt na Blízkom východe zásadne mení ekonomické prostredie. Nejde len o ceny energií, ale aj o fungovanie globálneho obchodu. Ak by sa situácia zhoršila, mohlo by dôjsť k narušeniu dodávateľských reťazcov a k ďalšiemu tlaku na ceny.

„Toto nie sú teoretické úvahy, ale reálny scenár, ktorý sa dotkne ľudí a firiem naprieč celou Európou,“ upozorňuje Kažimír.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Rast cien, vysoká inflácia a pomalší rast ekonomiky

Problém má dve strany. Na jednej strane rastú ceny, na druhej spomaľuje ekonomika. ECB očakáva, že hospodársky rast eurozóny dosiahne v roku 2026 len 0,9 %, čo predstavuje slabý výkon.

Vyššie ceny energií totiž znižujú reálne príjmy domácností a zároveň zvyšujú náklady firiem. Firmy potom často reagujú zdražovaním, čím sa inflácia ďalej posilňuje. Zároveň sa môže zopakovať scenár z posledných rokov: zamestnanci začnú žiadať vyššie mzdy a firmy ich prenesú do cien. Tento cyklus dokáže infláciu udržať na vyššej úrovni dlhšie.

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

Najzásadnejší vplyv zvýšenej inflácie pocítia domácnosti pri každodenných výdavkoch. Energie, potraviny a služby môžu opäť zdražovať rýchlejšie, ako porastú príjmy. To znamená tlak na rodinné rozpočty, menší priestor na sporenie a vyššiu citlivosť na výdavky. Najviac to zasiahne skupiny obyvateľov s nižšími príjmami, ktoré už dnes fungujú „na hrane“.

Dobrou správou je, že inflácia sa stále drží blízko cieľa ECB a finančné trhy zatiaľ dôverujú tomu, že ju centrálna banka dokáže udržať pod kontrolou.

ECB ešte nezasiahla

ECB sa rozhodla úrokové sadzby nemeniť a vyčkáva. Chce vidieť, ako sa situácia vyvinie, a rozhodovať sa bude postupne – od zasadania k zasadaniu.

„Načasovanie a rozsah nášho zásahu bude závisieť od dát,“ hovorí guvernér NBS, ktorý je zároveň členom Rady guvernérov ECB. Dodáva však, že ak inflácia začne dlhodobo rásť nad úrovňou svojho 2-percentného cieľa, centrálna banka zasiahne rozhodne. ECB má podľa neho výhodu: inflácia sa už niekoľko mesiacov drží relatívne nízko a očakávania zostávajú stabilné. To jej dáva priestor reagovať bez paniky.

Európa sa nachádza v bode, keď sa situácia môže rýchlo zmeniť. Inflácia sa síce stabilizovala, no nové geopolitické riziká ju môžu opäť naštartovať. Pre ľudí to znamená jediné: pripraviť sa na neistotu. Nie dramaticky, ale realisticky. Výdavky, rezervy a finančné rozhodnutia budú opäť zohrávať väčšiu úlohu než v pokojnejších časoch.

Slovensko prekonáva európsku infláciu dvojnásobne

Hoci Európa rieši návrat inflačných tlakov, Slovensko už dnes zažíva oveľa výraznejšie zdražovanie. Dáta dlhodobo ukazujú, že inflácia u nás prevyšuje priemer eurozóny – a rozdiel nie je zanedbateľný. Nedávne dáta NBS ukazujú, že hladina inflácie na Slovensku dosiahla 4 %.

Zatiaľ čo v eurozóne tlačia ceny nahor najmä energie a potraviny, na Slovensku podľa analytika zohrávajú výraznú úlohu aj domáce rozhodnutia. Práve tie vysvetľujú, prečo slovenské domácnosti pociťujú zdražovanie intenzívnejšie než väčšina Európy.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika