Tri „čarodejnícke elixíry“, ktoré dnes pozná aj moderná medicína. Ich sila nie je len v mýtoch

V tento čas roka z temnoty histórie opäť vystupujú legendy o čarodejniciach, elixíroch a rastlinách, ktoré dokázali vraj liečiť aj zabíjať. V starých knihách sa spomínajú rôzne byliny, z ktorých čarodejnice varili svoje lektvary, miešali masti na lietanie a pripravovali nápoje lásky.

Tieto rastliny boli po stáročia symbolom temna, mágie a zakázaných praktík. V skutočnosti však ich sila nikdy nespočívala len v poverách, ale aj v chémii, ktorú dnes využíva moderná medicína. Mnohé z látok, ktoré kedysi vyvolávali halucinácie alebo pôsobili ako omamné drogy, dnes zachraňujú životy v nemocniciach.

Ako píše portál ScienceAlert, za dávnymi legendami o čarodejniciach sa skrýva prekvapivo bohatá farmakologická história. Belladonna, mandragora aj palina totiž obsahujú účinné látky, ktoré ovplyvňujú nervový systém, trávenie či dokonca pomáhajú v boji proti malárii. 

Jed, ktorý sa stal liekom

Belladonna, známa aj ako ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna), patrí medzi rastliny, ktoré sú zároveň smrtiace aj liečivé. V minulosti ju ženy používali na zväčšenie zreničiek. To sa v renesančnej Taliansku považovalo za znak krásy. Jej názov „bella donna“ doslova znamená „krásna žena“.

Rastlina je však extrémne jedovatá. Ako uvádza portál ScienceAlert, obsahuje alkaloidy atropín a skopolamín. Tieto alkaloidy blokujú postgangliové parasympatické muskarínové receptory a muskarínové receptory v centrálnom nervovom systéme, čím spôsobujú Anticholinergický toxický syndróm.

„Konzumácia veľkého množstva rastliny môže spôsobiť letargiu, kómu až dokonca vážny klinický obraz vedúci k smrti,“ vysvetľuje portál.

Dnes tieto látky patria medzi cenné liečivá. ScienceAlert uvádza, že atropín sa používa napríklad na rozšírenie zreničiek pri očných vyšetreniach, pri pomalej srdcovej činnosti či ako protilátka pri otravách pesticídmi. Skopolamín zasa pomáha pri nevoľnosti z pohybu a po operáciách. Nikdy však doma neskúšaj túto rastlinu využiť vo svoj prospech. 

Rastlina, ktorá „kričí“ z legiend

Mandragora lekárska (Mandragora officinarum) patrí do rovnakej čeľade ako belladonna, teda do skupiny ľuľkovitých rastlín. Jej koreň má tvar pripomínajúci ľudskú postavu, čo z nej urobilo zdroj mnohých povier. Podľa legiend mala pri vytrhnutí zo zeme vydávať smrtiaci výkrik. Tento motív neskôr ožil aj v známych filmoch o Harrym Potterovi.

V staroveku sa mandragora používala ako narkotikum, afrodiziakum a sedatívum. V mágií bola súčasťou lietajúcich mastí a elixírov lásky.

Moderný výskum potvrdzuje, že obsahuje rovnaké psychoaktívne látky ako belladonna, čiže tropánové alkaloidy. Tie pôsobia ako antispazmodiká, pomáhajú uvoľniť svalstvo tráviaceho traktu a môžu mať upokojujúce účinky. Nie všetky tradičné tvrdenia sa však potvrdili. Niektoré extrakty z listov dokonca môžu podráždiť pokožku.

Vedci v  štúdii z roku 2022 zdokumentovali až 88 tradičných spôsobov využitia mandragory, od úľavy od bolesti až po podporu plodnosti. Väčšina z nich však zatiaľ chýba vedecké potvrdenie.

Od čarodejníckych rituálov po Nobelovu cenu

Palina obyčajná, známa aj pod názvom Artemisia Vulgaris, bola odjakživa považovaná za bylinu s magickou mocou. V minulosti ju ľudia nosili na ochranu pred zlými duchmi a používali na zlepšenie snov.

No táto rastlina má aj veľmi reálny význam v modernej medicíne. Z jej príbuzného druhu Artemisia annua bol totiž izolovaný liek artemisinín, za ktorý bola v roku 2015 udelená Nobelova cena. Ide o revolučnú látku v liečbe malárie.

V tradičnej čínskej medicíne sa palina využíva pri moxovaní, čo je technika, pri ktorej sa bylina spaľuje pri akupunktúrnych bodoch na stimuláciu liečivých procesov. Európski bylinkári ju zas používajú na zmiernenie menštruačných problémov, úzkosti a nespavosti.

Vedci však dodávajú, že dôkazov je zatiaľ málo a rastlina môže vyvolať aj alergické reakcie alebo sťahy maternice, preto sa neodporúča tehotným ženám.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy