Trump hovorí o veľkej dohode s Ruskom, Putin vysiela silný tím. 5 vecí, ktoré treba vedieť pred rokovaniami v Abú Zabí

Takmer päť rokov po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa v utorok v Abú Zabí uskutočnia nové rokovania o ukončení vojny. Za jeden stôl si po viac ako deväťmesačnej prestávke sadnú predstavitelia Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov.

Do Spojených arabských emirátov majú pricestovať aj európski zástupcovia, hoci ich skutočná úloha zostáva nejasná. Rokovania sprevádza nervozita v Kyjeve aj európskych metropolách, pretože americký prezident Donald Trump naznačuje možnosť rozsiahlej dohody s Moskvou, ktorá by mohla zmeniť nielen hranice Ukrajiny, ale aj bezpečnostné usporiadanie Európy.
Ruská invázia z februára 2022 si vyžiadala státisíce obetí a vyhnala z domovov milióny ľudí. Napriek diplomatickému úsiliu sa boje nezastavili a Moskva naďalej presadzuje požiadavky, ktoré Kyjev považuje za neakceptovateľné. Pred utorkovým stretnutím preto zostáva otvorenou otázkou, či sa podarí dosiahnuť aspoň čiastočné prímerie, alebo rokovania prinesú predovšetkým ďalší tlak na ukrajinské ústupky.

Ukrajina pod dvojitým tlakom

Ukrajina vstupuje do rokovaní v mimoriadne zložitej situácii. Ruské jednotky pokračujú v útokoch na fronte a Moskva pred príchodom ďalšej vojnovej zimy zintenzívnila bombardovanie ukrajinskej energetickej infraštruktúry, ktorá je už po rokoch vojny značne poškodená. Útoky na mestá a energetické zariadenia zároveň zvyšujú tlak na civilné obyvateľstvo.

Kyjev však nečelí iba vojenskej hrozbe. Čoraz výraznejší tlak prichádza aj z Washingtonu. Trump opakovane kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom uzavrel dohodu týkajúcu sa nafty. Ukrajinu a jej európskych spojencov navyše znepokojili signály, že Biely dom sa vo svojej politike približuje k Moskve.

Zelenský pred rokovaniami varoval pred scenárom „Jalta 2.0“. Odkázal tým na konferenciu z roku 1945, na ktorej predstavitelia západných mocností a Sovietskeho zväzu rozhodovali o povojnovom usporiadaní Európy. Ukrajinský prezident sa obáva, aby sa veľmoci opäť nedohodli na budúcnosti európskeho kontinentu na úkor krajín, ktorých sa rozhodnutia bezprostredne týkajú.

Podľa Zelenského Rusko zámerne zosilnilo útoky v dňoch pred rokovaniami, aby si vytvorilo lepšiu vyjednávaciu pozíciu a zvýšilo tlak na Ukrajinu. Ukrajinskú delegáciu povedie šéf spravodajských služieb Rustem Umerov a jej súčasťou bude aj výrazný Zelenského spolupracovník Kyrylo Budanov.

Nízke očakávania od mierového prielomu

Očakávania ukrajinskej spoločnosti sú podľa politického analytika Volodymyra Fesenka veľmi nízke. Ukrajinci sú podľa neho „veľmi pesimistickí“, pokiaľ ide o mierové rokovania aj kroky Trumpovej administratívy. „Sme nútení prispôsobiť sa americkej stratégii,“ povedal Fesenko agentúre AFP.

Namiesto rozsiahlej mierovej dohody sa preto ukrajinská strana podľa analytika pravdepodobne sústredí na dosiahnuteľnejšie výsledky. Môže ísť predovšetkým o čiastočné alebo miestne prímeria, ktoré by aspoň v niektorých oblastiach obmedzili intenzitu bojov.

Ako príklad uviedol nedávne prímerie v Chersonskej oblasti, ktoré označil za „veľmi pozitívny precedens“. Podobné lokálne dohody by podľa neho mohli prispieť k postupnému zmierňovaniu vojny. Zásadnou prekážkou však zostáva postoj Moskvy. Kremeľ doteraz odmietal širšie prímeria a neprejavil ochotu zastaviť vojenské operácie bez splnenia svojich podmienok.

Rusko so silnou delegáciou a starými požiadavkami

Moskva vstupuje do rokovaní povzbudená postupným napredovaním svojich jednotiek na bojisku. Ruská armáda sa síce posúva západným smerom, no ani po viac ako štyroch rokoch vojny nedokázala úplne ovládnuť strategicky významnú Doneckú oblasť.

Putin zároveň naďalej odmieta osobné rokovanie so Zelenským a Kremeľ neustupuje od svojich rozsiahlych požiadaviek. Ruskí predstavitelia opakovane hovoria o potrebe odstrániť „prvotné príčiny“ vojny, čím označujú najmä svoje výhrady voči Západu a bezpečnostnému usporiadaniu Európy.

Pozornosť vzbudzuje aj zloženie ruskej delegácie. Vedie ju Putinov nacionalisticky orientovaný poradca Vladimir Medinskij. Jej súčasťou sú diplomat Michail Galuzin, šéf vojenskej rozviedky Igor Kosťukov, armádny generál Jurij Žigarlovskij a po prvý raz aj vysokopostavený diplomat Sergej Riabkov. Práve Riabkov sa podieľal na predstavení ruského ultimáta z decembra 2021, ktorým Moskva pred inváziou požadovala stiahnutie síl Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) z východnej Európy.

Podľa riaditeľa Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu Alexandra Gabujeva ide o delegáciu schopnú rokovať o mimoriadne širokom okruhu otázok. „Je to pomerne silný tím, ktorý môže hovoriť o celom spektre tém – od vojenských otázok cez riešenie územných sporov a bezpečnostné záruky až po európsku bezpečnosť,“ povedal Gabujev pre AFP. Upozornil však, že hoci oficiálnym východiskom Moskvy zostáva ultimátum z roku 2021, nie je jasné, či na ňom Kremeľ naďalej trvá v plnom rozsahu. „Nevieme, či je to stále aktuálne a kde sú červené čiary. To sa dá zistiť až počas rokovaní,“ vysvetlil.

Trump naznačuje veľkú dohodu

Spojené štáty obnovujú diplomatickú iniciatívu po období, keď ich pozornosť od ukrajinskej vojny odvádzala vojna s Iránom. Rokovaniam predchádzali cesty Trumpovho zaťa Jareda Kushnera a jeho obchodného partnera Steva Witkoffa do Moskvy aj Kyjeva.

Trump sa minulý týždeň neplánovane stretol aj s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom, ktorý bol v Bielom dome na rokovaniach s ukrajinskými predstaviteľmi. Následne americký prezident hovoril o možnosti „veľmi veľkej“ dohody s Ruskom, ktorá sa podľa neho bude „týkať celej Európy“.

Ešte väčšie obavy vyvolal jeho výrok, že Ukrajina bude mať napokon „trochu iný tvar“. Naznačil tým možnosť územných zmien, hoci konkrétne podmienky prípadnej dohody nepredstavil. Kushner a Witkoff pritom čelia kritike, že voči Moskve postupujú príliš ústretovo. Americké médiá navyše informovali o snahách rokovať v zákulisí o rozsiahlych obchodných dohodách s Ruskom.

Správy o možných zákulisných obchodných dohodách s Ruskom zároveň posilňujú obavy, že Washington by pri hľadaní širšieho urovnania vzťahov s Moskvou mohol byť ústretovejší k ruským požiadavkám. Zatiaľ však nie je známe, aký konkrétny návrh americká delegácia do Abú Zabí prinesie.

Európa chce byť pri stole, jej vplyv je otázny

Pre európske krajiny predstavujú rokovania v Abú Zabí zásadnú skúšku. Trump totiž naznačuje, že prípadná dohoda s Ruskom by sa nemusela obmedziť na ukrajinské územie, ale mohla by sa týkať bezpečnosti celého kontinentu. Francúzsko minulý týždeň oznámilo, že do Abú Zabí pricestujú aj európski predstavitelia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová potvrdila, že „EÚ bude prítomná po boku našich partnerov“.

Európski predstavitelia majú byť počas rokovaní prítomní v Abú Zabí, no zatiaľ nie je jasné, akú úlohu budú zohrávať. Kremeľ totiž trvá na tom, že samotné rokovania sa uskutočnia výlučne medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi. Európania tak môžu zostať odkázaní na konzultácie mimo hlavného rokovacieho formátu. Väčšina európskych lídrov udržiava s Putinom od začiatku invázie len minimálne alebo žiadne priame kontakty. Výnimkou boli minulý mesiac telefonáty fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Storeho s ruským prezidentom, ktoré označili za otvorené a vecné.

Kľúčovou otázkou utorkových rokovaní tak nebude iba to, či sa podarí priblížiť koniec vojny. Rovnako dôležité bude, za akých podmienok by sa tak malo stať, kto bude rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny a či Európa dokáže ovplyvniť dohodu, ktorá by mohla na dlhé roky určiť jej vlastnú bezpečnosť.