Trump je frustrovaný z vojnových konfliktov: Rokovania s Putinom sú ťažšie, než čakal

Americký prezident Donald Trump v posledných týždňoch opakovane vyjadruje frustráciu z toho, že sa mu zatiaľ nedarí naplniť kľúčové predvolebné sľuby o rýchlom ukončení ozbrojených konfliktov. Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) mal svoje rozčarovanie zdieľať aj počas súkromnej večere so svojimi podporovateľmi. Kým Biely dom obhajuje dosiahnuté pokroky, Trump otvorene priznáva, že rokovania so svetovými lídrami sú náročnejšie, než predpokladal.

Ukrajina a zmena postoja: „Putin nechce vojnu ukončiť“

Jedným z najväčších sklamaní má byť podľa WSJ vývoj vojny na Ukrajine. Trump síce ešte v apríli tvrdil, že prekážky v mierovom procese vidí najmä na strane Ukrajiny, no jeho nedávne vyjadrenia naznačujú zmenu postoja. V súkromí mal povedať, že „Putin nechce vojnu ukončiť“ a že ani Moskva, ani Kyjev nie sú ochotné hľadať kompromis. Prezident tiež uviedol, že rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom boli „ťažšie, než si predstavoval“ a že „Putin chce všetko“. Informoval portál iDnes. 

Trump podľa informácií denníka opakovane vyjadruje údiv nad niektorými ruskými vojenskými krokmi, najmä nad útokmi na civilistov a deti. Na otázku o najväčších hrozbách zahraničnej politiky označil práve rokovania s Kremľom ako jednu z najzložitejších výziev, ktorým aktuálne čelí.

Blízky východ: Bez pokroku s Ham*som

Podobne komplikovaná je situácia aj na Blízkom východe, kde sa USA nepodarilo zabezpečiť predĺženie prímeria medzi Izraelom a radikálnym hnutím Ham*s. Toto prímerie sa skončilo už v marci a Trump priznáva, že rokovania sú výrazne ovplyvnené dlhodobým nepriateľstvom medzi oboma stranami.

Biely dom však pripomína, že počas prvých 100 dní novej administratívy sa podarilo dosiahnuť viaceré úspechy. Hovorkyňa Anna Kellyová vyzdvihla napríklad údajný súhlas jemenských povstalcov so zastavením bojov, návrat Američanov väznených v zahraničí, ako aj dohodu členských štátov NATO na navýšení výdavkov na obranu. „Sme bližšie k mieru vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, než kedykoľvek predtým,“ vyhlásila Kellyová.

Trump sa navyše pokúsil o diplomatickú iniciatívu aj v konfliktoch mimo Európy a Blízkeho východu. Na sociálnej sieti Truth Social v sobotu oznámil, že sa mu podarilo dosiahnuť dohodu o prímerí medzi Indiou a Pakistanom. „Po dlhom vyjednávaní sa obe strany zhodli na dočasnom ukončení bojov,“ napísal. Informáciu následne potvrdili západoindické štáty.

Toto prímerie však netrvalo dlho. Už nasledujúcu noc došlo k boju na hraniciach v spornom regióne Kašmír, čo podľa indických zdrojov znamenalo porušenie dohody zo strany Pakistanu.

Nové rokovania o Ukrajine: Istanbul ako miesto nádeje

V rámci krízovej diplomacie sa Trump snaží udržiavať kontakt s oboma stranami konfliktu na Ukrajine. Dnes ráno opäť zopakoval svoju vôľu spolupracovať s Kyjevom aj Moskvou na dosiahnutí trvalého prímeria. Ukrajina spolu s viacerými európskymi krajinami navrhla tridsaťdňové bezpodmienečné prímerie, ktoré by vstúpilo do platnosti v pondelok. Ruský prezident Putin následne navrhol, aby sa 15. mája uskutočnili priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule.

Americký emisár pre Ukrajinu Keith Kellogg k tomu v komentári z Kyjeva uviedol, že toto prímerie by mohlo odštartovať proces vedúci k definitívnemu ukončeniu vojny.

Napriek týmto snahám čelí Trump aj domácej kritike. Analytici pripomínajú, že počas kampane opakovane sľuboval rýchle vyriešenie medzinárodných konfliktov. „Keby tieto veci počas kampane opakovane nesľuboval, bolo by veľmi neférové ho kritizovať za to, že ich nedosiahol. Ale on to robil,“ poznamenal k situácii expert na medzinárodné vzťahy Kyle Haynes.

Hoci Trump pred voľbami tvrdil, že vojnu na Ukrajine ukončí „počas jedného dňa“, jeho priaznivci teraz upozorňujú, že tieto výroky nemali byť brané doslovne. V aktuálnej realite sa totiž ukazuje, že diplomatické rokovania sú nielen zdĺhavé, ale aj výrazne zložitejšie, než si prezident pôvodne predstavoval.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality