Trump oznámil prímerie medzi Izraelom a Iránom. 12-dňová vojna sa oficiálne skončí po 24 hodinách bez zbraní

Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil dosiahnutie prímeria medzi Iránom a Izraelom po 12-dňovej vojne, ktorá výrazne vyostrila už napäté vzťahy na Blízkom východe, informuje denník Politico. V príspevku na platforme Truth Social uviedol, že prímerie nadobudne platnosť krátko po polnoci amerického východného času a vojna sa oficiálne skončí o 12 hodín neskôr.

„Toto bola vojna, ktorá mohla trvať roky a zničiť celý Blízky východ, ale nestalo sa tak a nikdy sa to nestane,“ napísal Trump.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že súhlasil s návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Izrael podľa jeho slov dosiahol svoj cieľ, ktorým bolo eliminovanie iránskej jadrovej a balistickej hrozby. TASR sa odvoláva na správu agentúry Reuters. 

Iránsky minister zahraničia Seyed Abbás Arakčí podľa denníka The Guardian publikoval správu o ukončení vojenských operácií o štvrtej ráno: „Naše ozbrojené sily pokračovali v útokoch až do poslednej minúty. V mene všetkých Iráncov ďakujem za ich odvahu a pripravenosť brániť vlasť do poslednej kvapky krvi.“

Kým Trump písal o „úplnom a totálnom prímerí“, iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí v čase pred jeho vyhlásením ešte varoval, že „iránsky národ sa nikdy nevzdáva“. Tieto protichodné odkazy naznačovali, že politické posolstvá ešte nie sú úplne zosúladené.

Tichý súhlas s podmienkami

Podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu Izrael súhlasil s prímerím pod podmienkou, že nebude opätovne napadnutý. Na druhej strane, Irán údajne podmienky akceptoval po rokovaniach, ktoré sprostredkovali USA cez priame a nepriame kanály, s významnou úlohou Kataru.

Trump počas rokovaní komunikoval priamo s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, zatiaľ čo viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec Steve Witkoff viedli rozhovory s iránskou stranou.

Netanjahu sa poďakoval Trumpovi za podporu v obrane jeho krajiny a za účasť na operáciách zameraných proti iránskym jadrovým kapacitám. Podľa vyhlásenia kancelárie predsedu vlády však Izrael bude „rázne reagovať na akékoľvek porušenie prímeria“.

Iránsky minister zahraničných vecí v reakcii dodal, že Irán neuzavrel s Izraelom žiadnu dohodu o prímerí, ale šéf iránskej diplomacie dodal, že Teherán nemá v úmysle pokračovať v odvetných útokoch, ak Izrael ukončí svoju „nezákonnú agresiu“ do utorka 4:30 teheránskeho času (2:30 SEČ), informovala podľa ČTK agentúra Reuters.

„Toto prímerie je úplné a totálne,“ napísal Trump a vyhlásil, že „vojna bude považovaná za ukončenú“ po 24 hodinách dodržania pokoja zbraní. Podľa neho bude prímerie prebiehať v dvoch fázach – najprv začne Irán, následne po 12 hodinách Izrael.

USA ako rozhodujúci hráč

Spojené štáty sa do konfliktu priamo zapojili až v sobotu, keď bombardovali tri kľúčové iránske jadrové zariadenia vrátane komplexov Fordo a Natanz. Táto intervencia podľa Bieleho domu vytvorila priestor na rokovania, keďže Izrael následne zmiernil tón a iránska odveta bola – hoci dôrazná – značne obmedzená.

Irán vopred avizoval, že zaútočí na americkú základňu v Katare, čo sa v pondelok aj stalo. Incident si podľa dostupných informácií nevyžiadal vážne škody ani obete.

Vysokopostavený americký predstaviteľ uviedol, že „sobotný útok USA bol rozhodujúcim faktorom, ktorý urobil prímerie možným a prijateľným najmä pre Izrael“. Viceprezident Vance v rozhovore pre Fox News označil ukončenie bojov za „resetovací moment pre celý región“ a nazval ho „víťazstvom pre obe strany“.

Otvorená budúcnosť a neisté potvrdenia

Zatiaľ čo Trump vo svojom vyhlásení opakovane vyzýval na mier a požehnal Blízky východ, otázky o trvácnosti prímeria ostávajú nezodpovedané. Výsledkom bleskového konfliktu, ktorý si vyžiadal desiatky obetí a poškodil kľúčovú infraštruktúru na oboch stranách, môže byť buď nový diplomatický rámec, alebo len krátke intermezzo pred ďalšou eskaláciou.

Trump sa vyjadril, že Irán „si to potreboval dostať zo systému“ a naznačil, že nevidí posledné iránske útoky ako narušenie prímeria, ale ako ich „uzavretie“ vojenskej fázy. Tento postoj môže byť snahou o zachovanie tváre všetkých aktérov a ohlásenie úspechu, ktorý sa dá politicky kapitalizovať.

Hoci diplomatické úsilie vyústilo do zdanlivého ukončenia bojov, formálna dohoda medzi stranami zatiaľ neexistuje. Absencia podrobností o záväzkoch a kontrolných mechanizmoch vyvoláva otázky o udržateľnosti dohodnutého prímeria. Napriek tomu sa konflikt, ktorý mohol prerásť do širšej vojny, zatiaľ zastavil – a to je v kontexte Blízkeho východu zriedkavá správa.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie