Trump spustil „ekonomickú bombu“ na Rusko: Zasiahol ropných gigantov, ktorí živia Putinovu vojnu. India už cúva

Spojené štáty americké oznámili nové, doposiaľ najtvrdšie sankcie voči Rusku. Prezident Donald Trump ich označil za „obrovské“ a zdôraznil, že ide o priamy zásah do srdca ruskej ekonomiky. Sankcie sa týkajú dvoch najväčších ropných spoločností – štátom kontrolovanej Rosneft a súkromnej Lukoil. Opatrenia podľa ministra financií Scotta Bessenta cielia na „vojnový stroj Kremľa“, ktorý je financovaný práve z exportu ropy.

Ako informuje televízia BBC, ide o prvý zásah Trumpovej administratívy priamo namierený na ruský energetický sektor. Obe spoločnosti spoločne pokrývajú približne polovicu ruského exportu ropy – čo predstavuje viac než 3 milióny barelov denne. Samotná Rosnefť produkuje takmer polovicu ruskej ropy, teda približne 6 % svetového výstupu.

Prečo práve teraz?

Trump sa v posledných mesiacoch snaží o ukončenie vojny na Ukrajine a po neúspešnom stretnutí s Vladimirom Putinom siahol po tvrdšom postupe. „Vždy, keď s Vladimirom hovorím, máme dobré rozhovory, ale nikam to nevedie. Čakal som dlho,“ vyhlásil americký prezident.

Sankcie nasledujú po podobných krokoch Spojeného kráľovstva, ktoré rovnako obmedzilo prístup Rosnefti a Lukoilu k finančným trhom. Washington však išiel ďalej – opatrenia schválené Úradom pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) znamenajú úplné zablokovanie týchto firiem v americkom finančnom systéme.

Zároveň ide o jasný politický signál: Trump, ktorý sa dlhodobo prezentoval ako zástanca „dohody“ s Moskvou, prechádza k politickému tlaku. Cieľom je podľa Bessenta „prinútiť Putina ukončiť nezmyselnú vojnu“.

zdroj: TASR/AP Photo/Mathieu Pattier

India a Čína sa obzerajú po alternatívach

Ako upozorňuje agentúra Reuters, sankcie majú okamžitý vplyv aj mimo Ruska. India – najväčší odberateľ ruskej ropy po roku 2022 – začala drasticky obmedzovať svoje importy, aby sa vyhla sekundárnym sankciám. Štátne rafinérie a súkromný gigant Reliance Industries oznámili, že preverujú svoje zmluvy s Rosneftom a Lukoilom.

„Prebieha úplná rekalibrácia dovozov,“ uviedol hovorca spoločnosti Reliance pre Reuters. Podľa zdrojov Reuters firma zvažuje ukončenie dlhodobého kontraktu s Rosneftom na dodávku 500-tisíc barelov denne. Indickí obchodníci začali vo veľkom nakupovať ropu z Blízkeho východu a Brazílie.

Trump minulý rok uvalil 25-percentné clá na indické exporty do USA – polovicu z nich ako odvetu za nákup ruskej ropy. Teraz ponúka Dillí obchodnú úľavu výmenou za obmedzenie spolupráce s Moskvou. „Premiér Modi mi povedal, že nechce ďalej kupovať ruskú ropu. Aj on chce, aby sa vojna skončila,“ tvrdí Trump.

Ekonomický a geopolitický dopad

Sankcie proti ropným gigantom zasiahnu až štvrtinu ruského štátneho rozpočtu, ktorý je financovaný práve z ropy a plynu, píše BBC. Analytik Stuart Rollo z Univerzity v Sydney pre BBC uviedol, že cieľom opatrení je dvojitý efekt – „oslabiť priemyselnú kapacitu Ruska viesť vojnu a zároveň ho donútiť prijať mierové podmienky“.

Podľa experta Michaela Rašku zo singapurskej univerzity NTU však nemožno čakať okamžitú zmenu: „V krátkodobom horizonte sa vojenská rovnováha nezmení. Dlhodobo však Moskva bude musieť vyberať medzi udržaním sociálnej stability a financovaním vojny.“

Na globálnych trhoch reagovali ceny ropy prudkým nárastom – benchmark Brent poskočil o 5 %. Hoci experti neočakávajú dlhodobé zdraženie, neistota na energetických trhoch sa prehlbuje.

Symbolické gesto s tvrdým odkazom

Podľa viacerých médií Trumpove sankcie majú ekonomický aj politický význam. Ide o prvý priamy krok jeho administratívy, ktorý zasahuje ruské strategické záujmy. Zároveň prichádzajú v čase, keď sa plánované americko-ruské rokovania o Ukrajine ocitli v slepej uličke.

Bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine John Herbst pre BBC uviedol: „Tento krok zabolí ruskú ekonomiku, ale sám o sebe Putina neprinúti k mieru. Ak má mať účinok, musí byť dlhodobý a kombinovaný s vojenským tlakom.“

Trump však naznačil, že ide len o začiatok. Ak Moskva nezmení kurz, Washington zvažuje aj sekundárne sankcie voči čínskym a indickým spoločnostiam, ktoré budú s Rosnefťou a Lukoilom ďalej obchodovať.

Ako poznamenal bývalý úradník amerického ministerstva zahraničia Edward Fishman, „všetko závisí od toho, či USA začnú priamo hroziť sekundárnymi sankciami bankám a obchodníkom, ktorí s Ruskom stále spolupracujú“.

Putin odsúdil sankcie

Ruský prezident Vladimir Putin dnes nové americké protiruské sankcie označil za čin, ktorý vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi neposilňuje. Považuje ich za „nie priateľský“ krok a za snahu ukázať tlak na Rusko, píše agentúra TASS.

Výrazný vplyv na ruskú ekonomiku však podľa šéfa Kremľa sankcie mať nebudú. Varoval tiež pred zásadnou reakciou, ktorú by na ruskej strane vyvolali útoky zbraňami ďalekého doletu hlboko v ruskom týle.

„Žiadna krajina a žiadny národ vážiaci si sám seba nikdy nič nerozhodujú pod tlakom. A Rusko má to privilégium, že sa môže považovať za súčasť tejto skupiny krajín a národov vážiacich si seba sama,“ povedal Putin.

Sankcie pre Rusko

Spojené štáty v stredu oznámili sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil a na desiatky ich dcérskych spoločností. Americký minister financií Scott Bessent uviedol, že Washington k sankciám pristúpil, pretože Putin odmieta ukončiť vojnu proti Ukrajine.

O niečo neskôr americký prezident Donald Trump povedal, že zrušil plánovaný summit so svojím ruským náprotivkom v Budapešti, pretože sa mu jeho usporiadanie teraz nezdalo správne.

Šéf Kremľa dnes povedal, že schôdzku aj miesto konania rusko-amerického summitu navrhla americká strana. Podľa agentúry AFP Putin sľúbil, že bude v dialógu so Spojenými štátmi pokračovať, pretože to „je vždy lepšie ako konfrontácia alebo spory a najmä potom vojna“. Rusko vždy podporovalo, aby dialóg pokračoval, uviedol tiež ruský prezident.

Hovorí o následkoch

Putin varoval pred následkami možných útokov proti cieľom hlboko na ruskom území s nasadením amerických striel Tomahawk alebo iných zbraní ďalekého doletu. Ukrajina, ktorá sa ruskej invázii bráni od februára 2022, v posledných mesiacoch žiada Spojené štáty, aby jej strely Tomahawk dodali. Trump však zatiaľ takýto krok odmieta urobiť.

„Je to pokus o eskaláciu,“ povedal k ukrajinským plánom Putin. „Ak budú takéto zbrane použité na útoky na ruské územie, reakcia bude veľmi vážna, ak nie ohromujúca,“ varoval šéf Kremľa. Ruská armáda rakety, ktoré majú parametre porovnateľné s Tomahawkmi, na útoky proti Ukrajine používa. Ide napríklad o strely Kalibru s doletom až 2500 kilometrov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie