Trump už neverí svojmu sľubu o mieri na Ukrajine: „Putin chce len zabíjať ľudí, nie je to dobré“

Donald Trump počas predvolebnej kampane opakovane sľuboval, že vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou ukončí hneď v prvý deň po nástupe do úradu. Po opätovnom zvolení však priznáva, že situácia nie je taká jednoduchá.

„Neviem. Nemôžem vám povedať, či sa to stane alebo nie,“ vyhlásil prezident na palube Air Force One, informuje denník Politico. Zároveň však dodal: „Áno, chcel by som, aby sa to podarilo.“

Svoj predchádzajúci výrok z kampane označil v rozhovore pre magazín TIME za „preháňanie“. Vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou pritom označil za „Bidenov problém, nie Trumpov“ a tvrdí, že sa ju snaží ukončiť. Realita však ukazuje, že cesta k prímeriu bude zložitejšia.

Navyše, podľa viacerých analytikov si Trump uvedomuje, že konflikt je výrazne komplexnejší, než pôvodne predpokladal, a jeho riešenie vyžaduje koordináciu so spojencami aj internú politickú podporu.

Telefonáty bez výsledku

Trump tento týždeň telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským. Kým rozhovor so Zelenským označil za „veľmi strategický a produktívny“, hovor s Putinom ho sklamal, píše denník Kyiv Independent. „Putin chce ísť až na doraz, len zabíjať ľudí. Nie je to dobré. Nebol som spokojný,“ povedal Trump novinárom.

Putin podľa neho odmieta ustúpiť a deklaruje, že Rusko bude pokračovať v napĺňaní svojich cieľov. Rozhovor trval približne hodinu a podľa Kremľa sa zameral na situáciu na Ukrajine. Západní lídri zatiaľ márne volajú po bezpodmienečnom prímerí, hoci rokovania v Istanbule priniesli aspoň výmenu zajatcov.

Zelenskyj vo svojom statuse na sociálnych sieťach označil hovor s Trumpom za „veľmi dôležitý“ a spomenul konkrétne témy ako protivzdušná obrana, spoločná obranná výroba a investície. Trump podľa vlastných slov „cítil, že hovor bol veľmi strategický“ a nevyvrátil možnosť, že Ukrajine poskytne ďalšiu vojenskú techniku.

Zbrane a pomoc

Spojené štáty pozastavili niektoré zbrojné dodávky pre Ukrajinu, vrátane systémov Patriot a presne navádzaných munícií, čo v Kyjeve vyvolalo obavy. Pentagon argumentuje nízkymi zásobami munície. Trump však tvrdí opak: „Poskytujeme zbrane. Poskytli sme ich veľa a stále pomáhame.“

Zároveň pripustil možnosť ďalších dodávok: „Možno. Budú niečo potrebovať, pretože ich tvrdo zasahujú,“ povedal na margo protivzdušnej obrany Ukrajiny. Hoci deklaruje záujem pomôcť, jeho administratíva zatiaľ neuložila nové sankcie voči Rusku ani neschválila ďalšie balíky pomoci. To vyvoláva otázky o konzistentnosti americkej politiky voči Moskve.

V politických kruhoch sa zároveň diskutuje o tom, či Trumpovo váhanie nesúvisí s obavami z eskalácie konfliktu. Zatiaľ čo Ukrajina nalieha na dodávky zbraní a sprísnenie sankcií, Washington zatiaľ volí zdržanlivý postoj. To vyvoláva napätie aj medzi niektorými európskymi spojencami USA.

Proti Teheránu tvrdo, voči Moskve opatrne

Zatiaľ čo voči Rusku postupuje Trump obozretne, voči Iránu zvolil oveľa tvrdší prístup. V júni nariadil údery na tri iránske jadrové zariadenia v reakcii na regionálne napätie. Kritici poukazujú na kontrast medzi týmto rozhodnutím a opatrným postojom voči Moskve. Keď sa ho novinári spýtali, prečo je voči Iránu tvrdší než voči Rusku, odpovedal: „Nie, myslím si, že som tvrdší na Rusko ako na Irán.“

Trump sa tak ocitá v zložitej pozícii. Na jednej strane chce udržať kontrolu nad konfliktom a zachovať si priestor pre diplomatické riešenie, no na druhej strane čelí rastúcej kritike pre absenciu konkrétnych krokov.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie