Trumpovi sa nepáčia „škaredé“ americké lode. Chystá novú „Zlatú flotilu“, ktorá má čeliť čínskym superzbraniam

Z tohto dôvodu správy miešajú politiku s osobnosťou, pričom analytici poukazujú na nočné textové správy o „hrdzavých lodiach“, sťažnosti na „škaredé stealth lode“ a možné budúce oznámenia, ktoré naznačil Biely dom.

Čo vieme o koncepte „Zlatej flotily“ amerického námorníctva?

Z technického hľadiska je „Zlatá flotila“ štúdiou v ranom štádiu v rámci procesu plánovania modernizácie námorníctva. „Táto bojová loď zajtrajška bude niesť rakety s naozaj dlhým doletom,“ povedal pre WSJ Clark, dôstojník námorníctva vo výslužbe a vedúci pracovník Hudsonovho inštitútu. 

Zlatá flotila vo svojej podstate predstavuje navrhovaný posun od tradičného námorného zloženia smerom ku konfigurácii „činka“ – štruktúre s veľkými, ťažko ozbrojenými loďami na jednej strane a menšími, obratnými plavidlami a bezpilotnými platformami na druhej strane, informoval WSJ.

zdroj: Wikiemdia

Väčšie hladinové lode s rozšíreným arzenálom

Podľa súčasných a bývalých predstaviteľov amerického námorníctva administratíva zvažuje nahradenie časti existujúceho inventára 287 lodí – v súčasnosti pozostávajúcich z torpédoborcov, krížnikov, lietadlových lodí, obojživelných plavidiel a ponoriek – flotilou, ktorá je technologicky vyspelejšia a zároveň operačne flexibilnejšia.

Nový plán zahŕňa veľké hladinové bojové lode s hmotnosťou od 15 000 do 20 000 ton, čo je výrazne viac ako existujúce torpédoborce triedy Arleigh Burke amerického námorníctva. Tieto lode by boli navrhnuté tak, aby niesli rozšírený arzenál rakiet dlhého doletu a potenciálne hypersonických rakiet, čím by sa výrazne zvýšila ich úderná sila v porovnaní so súčasnými plavidlami.

„Dôvodom, prečo sme sa počas druhej svetovej vojny rozhodli pre bojové lode, bolo dostať sa k delám s dlhším doletom,“ povedal pre WSJ Bryan Clark, dôstojník námorníctva vo výslužbe a vedúci pracovník Hudsonovho inštitútu, ktorý sa zúčastňuje na plánovacích diskusiách.

Rýchla reakcia

Popri týchto nadrozmerných lodiach by Zlatá flotila zahŕňala korvety a ľahké fregaty. Menšie a rýchlejšie platformy optimalizované pre operácie blízko pobrežia, distribuované bojové úlohy a modulárne misie. Tieto plavidlá by tvorili mobilnú sieť predsunutých prostriedkov schopných rýchlo reagovať na regionálne nepredvídané udalosti.

Súčasná analýza v rámci amerického námorníctva podporuje odklon od cieľov týkajúcich sa veľkosti flotily a namiesto toho sa zameriava na vyváženú silu 280 – 300 plavidiel s posádkou doplnenú veľkým počtom bezpilotných vozidiel.

Tieto robotické systémy – hladinové lode, ponorky a vzdušné drony – by slúžili ako multiplikátory sily v bojovom prostredí.

Akú úlohu v tom zohrajú bezpilotné námorné bojové systémy?

Koncept integrácie autonómnych a poloautonómnych systémov do námorných operácií nie je nový, ale v rámci Zlatej flotily sa podľa First Post stáva ústredným prvkom.

Americké námorníctvo už experimentuje s tímovou spoluprácou pilotovaných a bezpilotných lodí prostredníctvom iniciatív ako „Ghost Fleet Overlord“, ktorá testuje robotické hladinové lode schopné rozšírenej autonómnej navigácie a bojových podporných funkcií. Úradníci sa domnievajú, že takéto systémy by sa mohli nasadiť v „ochranných“ formáciách – na posilnenie flotíl s ľudskou posádkou počas kríz alebo rozsiahlych konfliktov.

Clark pre WSJ uviedol, že prebiehajúce vojnové manévre námorníctva, ktoré sa konajú v spolupráci s obrannými expertnými skupinami, odhalili rastúce medzery v existujúcich schopnostiach hladinovej flotily, najmä v boji proti hrozbám presýtenia raketami a taktike rojenia. Zistenia naznačujú potrebu prehodnotenia návrhu flotily s cieľom čeliť novým výzvam, ako sú útoky Húsíov v Červenom mori a čínske protilodné systémy v Tichom oceáne. 

Výzvy Zlatej flotily

Projekt čelí aj výzvam. Medzi problémy podľa Interesting Engineering patrí technologická pripravenosť USA. Hoci USA majú hypersonické zbrane, ale zatiaľ väčšinou vo fáze testovania a vývoja, nie v plnom operačnom nasadení.

Pokiaľ ide o pravdepodobné náklady, niektoré zdroje uvádzajú, že nové konštrukcie by mohli stáť 4 až 6 miliárd dolárov za trup.

Čína

Čínske námorníctvo je momentálne najväčšie na svete podľa počtu lodí. Podľa viacerých analytikov sa Čína stáva kľúčovým hráčom na mori. Ako sme ťa už informovali, čínska flotila tento rok spustila nové obojživelné útočné plavidlo typu 076. Táto loď, s tonážou presahujúcou 40 000 ton, obsahuje elektromagnetický katapultový systém, ktorý umožňuje štart ťažších lietadiel a zvyšuje ich dosah. Podobnú technológiu má v súčasnosti iba najnovšia americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford.

Čínske námorníctvo tiež koncom septembra dosiahlo prelom s novým systémom odpaľovania stíhačiek. J-35 sa stala prvou stealth stíhačkou, ktorú elektromagnetický katapult vystrelil z paluby.

Napriek číselnému náskoku si Spojené štáty stále držia kvalitatívnu výhodu, najmä vďaka svojim torpédoborcom, riadeným raketovým krížnikom a lietadlovým lodiam. Avšak čínsky námorný rozmach a technologické inovácie vyvolávajú otázky o budúcej rovnováhe síl.

Americké obavy

Americký minister obrany Pete Hegseth v prvej polovici tohto roka varoval, že Čína má schopnosť zničiť všetky americké lietadlové lode len za 20 minút pomocou hypersonických rakiet v úvodnej fáze konfliktu. „15 čínskych hypersonických rakiet môže vyradiť 10 lietadlových lodí v prvých 20 minútach konfliktu,“ vyhlásil. USA vo vývoji hypersonických striel zaostávajú.

Aj toto odvážne tvrdenie amerického ministra poukazuje na meniace sa prostredie moderného vedenia vojny a vážnu hrozbu, ktorú tieto pokročilé rakety predstavujú.