Domov ovplyvňuje tvoju psychiku. Populárne interiérové riešenia môžu škodiť, varujú odborníci

Na prvý pohľad ide len o detail. Bytový plán, rozloženie izieb, poloha gauča či postele. Väčšina ľudí to vníma ako estetickú alebo praktickú záležitosť. Realita je však iná.

Architekti, psychológovia a aj vedci sa podľa portálu Mikolmarmi zhodli, že zle navrhnutý domov môže mať vážny dopad na psychiku. Na tom, ako človek býva, záleží. Často nás to totiž ovplyvňuje oveľa viac, ako by sme si na prvý pohľad mysleli.

Tvoj dom, tvoje správanie

Existuje vedný odbor, ktorý sa týmto zaoberá. Hovorí sa mu environmentálna psychológia. Skúma, ako prostredie vplýva na našu myseľ a emócie. Neurovedecké štúdie dokonca ukazujú, že náš mozog reaguje na priestory podľa troch základných otázok.

Sú prehľadné? Zaujali nás? Pôsobia útulne? Práve tieto tri prvky dokážu ovplyvniť, ako sa cítime. Psychológovia podľa Science Direct tvrdia, že dizajn interiéru nie je len o našom vkuse. Ide aj o prostredie, ktoré nás ovplyvňuje každý deň.

3 typy domovov

Podľa výskumu zverejnenom v National Library of Medicine môže správne navrhnuté bývanie zlepšiť kvalitu života, produktivitu a celkovú spokojnosť. Odborníci skúmali, ako sa psychosociálne faktory — napríklad osobnosť, pocit sebavedomia, duševné zdravie či miera životnej spokojnosti — prepájajú s tým, aké prostredie ľudia považujú za ideálne bývanie. Účastníci výskumu hodnotili psychologické charakteristiky aj architektonické prvky, ktoré by mal obsahovať ich vysnívaný domov.

Výsledky ukázali, že existujú tri základné typy vzťahu medzi človekom a priestorom. Prvú skupinu tvorili ľudia s vysokou psychickou pohodou, ktorí si vyberajú bývanie odrážajúce ich identitu a osobné skúsenosti. Druhý typ predstavovali priemerne adaptovaní jednotlivci, ktorí si postupne „osvojujú“ priestor a prispôsobujú ho svojmu životu. Tretia skupina zahŕňala ľudí s horšou psychickou pohodou, ktorí preferujú prostredie schopné pôsobiť upokojujúco a obnovujúco.

Open space nie je pre každého

Otvorené priestory sú dnes trendom. Veľká kuchyňa spojená s obývačkou pôsobí moderne a vzdušne. Len to má háčik. Podľa výskumov môže príliš otvorený priestor spôsobovať kognitívne preťaženie. Mozog vtedy nedokáže oddeliť oddych, prácu a bežné aktivity. 

A výsledok? Vyšší stres, horšie sústredenie sa a pocit zmätku. To, čo na Instagrame vyzerá ideálne, môže v realite pôsobiť presne opačne.

Chaos domova sa prenáša do hlavy

Jedným z najväčších problémov je neporiadok. Zle navrhnutý priestor alebo lenivosť často vedú k tomu, že veci nemajú svoje prirodzené miesto. Výskumy ukazujú, že ľudia žijúci v chaotickom prostredí majú vyššie hladiny stresu počas celého dňa.

Mozog totiž neustále spracováva vizuálne podnety. Ak ich je príliš veľa, vzniká pocit preťaženia. Naopak organizovaný, prehľadný priestor dáva pocit kontroly a pokoja. Aj malé zmeny, ako upratanie alebo lepšie usporiadanie nábytku, môžu mať prívetivý efekt.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Archisearch (@archisearch)

Svetlo a pohyb

Dôležitú úlohu hrá aj svetlo a samotný pohyb v byte. Prirodzené svetlo podporuje tvorbu serotonínu, hormónu, ktorý ovplyvňuje náladu. Ak ho je málo, človek sa cíti unavenejší a menej sústredený.

Rovnako dôležité je aj to, ako na seba miestnosti nadväzujú. Ak je pohyb v byte nelogický alebo komplikovaný, mozog musí neustále „pracovať navyše“. To môže viesť k frustrácii, aj keď si to človek priamo neuvedomuje. Dobre navrhnutý priestor naopak funguje intuitívne a prirodzene.

Liečivá architektúra

Moderní architekti čoraz častejšie hovoria o „liečivých priestoroch“. Ide o koncept, podľa ktorého môže správne navrhnuté bývanie znižovať stres a podporovať psychické zdravie.

Niektorí odborníci dokonca upozorňujú, že neosobné a monotónne prostredie môže prispievať k pocitu samoty alebo odcudzenia. Priestor by tak podľa The Guardian nemal byť neutrálny. Mal by ti pomáhať, ale môže ťa vyčerpávať.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by PORTRAITS – Hellerau Photography Award (@portraitshellerau_award)

Spirituálny pohľad je o energii

Zaujímavé je, že podobný pohľad majú aj spirituálne smery. Napríklad dizajnový jazyk feng shui alebo mindfulness. Tie hovoria o tom, že priestor má svoju energiu, ktorá ovplyvňuje človeka.

Aj keď tieto prístupy nie sú vedecky podložené, mnohé závery týchto dizajnových smerov podliehajú výskumom. Poriadok, prirodzené svetlo či harmonické usporiadanie priestoru majú podľa nich pozitívny vplyv na psychiku.

Domov je na oddych

Dôležitú úlohu zohrávajú aj prechody medzi jednotlivými časťami domu. Napríklad predsieň môže fungovať ako mentálny „reset“ medzi vonkajším svetom a domovom. Človek tam odloží svoje veci z práce, vyzuje si topánky a môže pokračovať do útulnejších častí domácnosti.

Ak takýto priestor chýba, mozog nemá jasný signál na oddych. Výsledkom môže byť pocit, že človek nikdy úplne nevypne a stále zostane v „pracovnom móde“. 

Podľa odborníkov sa proces tvorby bývania bude meniť. Vedci upozorňujú, že poznanie psychologických potrieb obyvateľov môže architektom pomôcť navrhovať zdravšie a funkčnejšie priestory. Lepšie prepojenie psychológie a architektúry by tak v budúcnosti mohlo viesť k bývaniu, ktoré nebude len pekné na pohľad, ale bude aktívne podporovať aj duševné zdravie.

Architekti sa nebudú riadiť len dizajnovými trendami, ale aj tým, ako priestor ovplyvňuje človeka, ktorý v ňom býva.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra