Tvrdé razie v bratislavských kluboch majú cieliť na zvrhlé „hniezda“. Ide o zastrašovanie, alebo ochranu mládeže?

Neónové svetlá, mladí ľudia vo víre tanca či pokyvkávania sa do rytmu undergroundovej hudby, kamaráti si navzájom objednávajú drinky na bare a snažia sa vyventilovať si celý týždeň z hlavy a niekde sa možno rodia aj budúce vzťahy. Zrazu strih. Zapnú sa svetlá, hudba sa vypne a do sály nabehne skupina kukláčov či policajtov. Ako z filmu.

Tento „film“ je však až príliš reálny

Behom sekundy sa všetko zmení, ruky za chrbát/nad hlavu a oprieť k stene. Namiesto vystúpenia obľúbených interpretov sa mladí znepokojene pozerajú vôkol seba. Je tu razia a s ňou podľa viacerých výpovedí svedkov hodiny strachu, ale aj slovnej agresie či nadávok. Nie, nehovorím tu o policajných raziách, ktoré som zažil na vlastnej koži ako mladý punkáč pred dvadsiatimi rokmi v Poprade v rôznych pajzloch, alebo na ktoré spomínajú pamätníci z deväťdesiatych rokov.

Reč je o raziách, ktoré sa za posledné mesiace odohrali v bratislavských kluboch Wax2, Kácečko a Alchymista. Kto je ďalší na rade? Možností je veľa, ale to si povieme až neskôr. Samozrejme, žiaden príčetný majiteľ klubu nechce, aby sa u neho predávali či konzumovali dr*gy, ktoré sú všeobecne celosvetovým problémom obrích rozmerov. Avšak sú takéto represie štátu správnou cestou? Je to viac zastrašovanie alebo ochrana mládeže?

zdroj: Redakcia Startitup

Nehovoriac o tom, že razie môžu mať pre hudobné kluby, ktorých je na Slovensku ako šafranu, priam likvidačný charakter. O raziách v spomínaných kluboch vie celé Slovensko. Chcel by si chodiť do klubov, kde treba počítať s tým, že namiesto párty či vystúpenia obľúbeného interpreta, skončíš cez víkend opretý hlavou o stenu dlhé hodiny? Samozrejme, s tým, že po skončení razie sa ani vystúpenia nemusíš dočkať, ako to bolo napríklad v prípade razie vo Waxe2. 

„Pár gramov“ a zdevastované kluby

Časť návštevníkov (minimálne na čas) prestane tieto kluby navštevovať, iní si do telefónov sťahujú manuály o svojich právach počas razií, aby vedeli reagovať, a ďalší možno len znechutene mávnu rukou. Avšak ľuďom sa tak pomaly pod kožu dostáva strach a inkriminované kluby získavajú povesť „kontroverzných podnikov“.