U 78 % pacientov zmizli známky ochorenia. Nový prístup skúša liečiť rizikový stav ešte pred vznikom rakoviny

Predstav si, že ti lekári v tele odhalia zmeny, o ktorých vedia, že môžu prerásť do rakoviny krvi. Ochorenie však ešte nie je v štádiu, keď by spôsobovalo typické problémy. Čo urobiť? Čakať a pravidelne kontrolovať jeho vývoj alebo začať liečiť ešte skôr, ako naplno prepukne?

Práve túto otázku riešili vedci v novej klinickej štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature Medicine. Vyskúšali liek teclistamab a výsledok zaujal odborníkov: takmer 78 percent pacientov dosiahlo takzvanú kompletnú odpoveď na liečbu.

Neznamená to, že boli definitívne vyliečení z rakoviny. Výsledok však ukazuje, že zasiahnuť proti niektorým nádorovým ochoreniam ešte pred ich plným rozvinutím môže byť do budúcnosti veľmi sľubnou cestou.

Rakovina ešte neprepukla, riziko je však vysoké

Výskum sa týkal mnohopočetného myelómu. Ide o rakovinu krvi, ktorá vzniká v kostnej dreni a postihuje bunky dôležité pre náš imunitný systém. Pred rozvinutím samotnej rakoviny môže existovať obdobie, keď už lekári dokážu v tele zachytiť abnormálne bunky, človek však ešte nemá príznaky aktívneho ochorenia.

Tento stav sa označuje ako tlejúci mnohopočetný myelóm. U niektorých ľudí môže zostať stabilný dlhší čas, iní však majú vysoké riziko, že sa ochorenie zmení na aktívnu rakovinu. A práve na túto rizikovú skupinu sa vedci zamerali.

Vedci sledovali 59 pacientov

V klinickej štúdii porovnávali dva spôsoby liečby. Do hlavného hodnotenia sa dostalo 59 pacientov. Štyridsaťpäť z nich dostávalo teclistamab – liek, ktorý sa už dnes používa pri liečbe pacientov s mnohopočetným myelómom. Ďalších 14 pacientov dostávalo inú kombináciu liekov.

Rozdiel medzi skupinami bol výrazný. Kompletnú odpoveď na liečbu dosiahlo 77,8 percenta pacientov, ktorí dostávali teclistamab. V druhej skupine ju nedosiahol nikto.

Vedci navyše pomocou veľmi citlivých testov hľadali aj malé množstvá chorobných buniek, ktoré môžu v organizme zostať. U viac ako 82 percent pacientov liečených teclistamabom ich test na stanovenej úrovni citlivosti nezachytil. O experimente informuje portál ScienceAlert.

Ako nový spôsob liečby rakoviny funguje?

Teclistamab nie je klasická chemoterapia. Patrí medzi moderné lieky, ktoré pomáhajú imunitnému systému nájsť a napadnúť choré bunky.

Predstaviť si ho môžeš ako akéhosi „prostredníka“. Na jednej strane sa dokáže pripojiť k bunke spojenej s myelómom a na druhej strane k bunke imunitného systému. Tým ich dostane k sebe a pomôže imunite rozpoznať svoj cieľ.

Liek už nie je úplnou novinkou. V Európskej únii aj v USA bol schválený v roku 2022 na liečbu niektorých pacientov s mnohopočetným myelómom, ktorým predchádzajúce terapie prestali účinkovať. Vedci teraz skúšajú úplne inú stratégiu: použiť silnú liečbu oveľa skôr, než sa rakovina naplno rozvinie.

Prečo sa doteraz s liečbou čakalo?

Na prvý pohľad ti môže pripadať zvláštne, že lekári človeka s vysokým rizikom rakoviny iba sledujú. Má to však dôvod. Každá liečba môže mať nežiaduce účinky a nie každý človek s tlejú­cim myelómom musí okamžite dostať aktívnu rakovinu. Lekári preto musia zvažovať, či výhody skorého zásahu prevážia možné riziká.

Aj tento prístup sa však postupne mení. Koncom roka 2025 americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv schválil prvú liečbu určenú práve pre pacientov s vysokorizikovým tlejú­cim mnohopočetným myelómom. Nový výskum naznačuje, že možností by v budúcnosti mohlo pribudnúť.

Znamená to, že dokážeme zabrániť rakovine?

Zatiaľ nie. A práve to je pri výsledkoch dôležité zdôrazniť. Štúdia bola pomerne malá a išlo o klinické skúšanie fázy 2. Vedci preto ešte potrebujú väčšie štúdie a dlhšie sledovanie pacientov.

Kompletná odpoveď na liečbu navyše automaticky neznamená, že sa ochorenie už nikdy nevráti alebo že sa u človeka rakovina v budúcnosti nerozvinie.

Výsledky však ukazujú zaujímavú zmenu v uvažovaní o liečbe rakoviny. Lekári sa nemusia pýtať iba na to, ako bojovať s nádorovým ochorením, keď už prepukne, ale aj na to, či je možné u ľudí s najvyšším rizikom zasiahnuť ešte predtým.

A práve odpoveď na túto otázku môže v budúcnosti zmeniť spôsob, akým pristupujeme k niektorým nádorovým ochoreniam.