U detí jednorodičovských rodín výskum odhalil vyššie riziko psychických problémov. Často preberajú úlohu dospelého (VÝSKUM)

V súčasnej spoločnosti sa jednorodičovské domácnosti stali bežnou realitou. Približne jedno z troch detí žije v jednorodičovskej rodine v Spojených štátoch, pričom až 83 percent týchto rodín je vedených matkou. Aj na Slovensku sa počet takýchto rodín v posledných desaťročiach výrazne zvýšil. Pre mnohých je to jediná známa forma rodiny, avšak jej vplyv na formovanie osobnosti a budúci život detí je hlbší, než si mnohí uvedomujeme.

Ako sa prejavuje detstvo bez otca

Výchova v jednorodičovskej domácnosti zanecháva na deťoch špecifické psychologické stopy, ktoré sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi. Výskum ukazuje, že deti vyrastajúce bez otca majú väčšiu pravdepodobnosť agresívneho správania a sú náchylnejšie na hnev. Tento hnev sa nemusí vždy prejavovať hlasne – často sa ukrýva pod povrchom ako tichá, nevyjadrená emócia, ktorá sa hromadí v čase.

Pre deti z jednorodičovských rodín je charakteristický aj vyšší výskyt depresívnych stavov. Tínedžeri vyrastajúci bez otca sú náchylnejší na emocionálny stres a častejšie zažívajú pocity osamelosti. Prirodzená introvertnosť, ktorá sa u nich môže rozvinúť, zvyšuje pocit, že sú sami na svete a že nikto nedokáže pochopiť ich vnútorný svet.

Ďalším významným aspektom je nízke sebavedomie. Deti, ktoré mali počas života len málo rozhovorov so svojím otcom alebo ho vôbec nepoznajú, často veria, že musí existovať dôvod, prečo tu otec pre ne nikdy nebol. Tento pocit môže viesť k presvedčeniu, že sú „poškodené“ alebo nechcené, čo ovplyvňuje ich schopnosť otvoriť sa ostatným.

Školské výsledky predstavujú ďalšiu oblasť, kde sa vplyv jednorodičovskej výchovy prejavuje. Vyrastanie bez otca môže negatívne ovplyvniť vzdelanie dieťaťa, pričom mnohé deti z týchto rodín dosahujú len priemerné výsledky alebo majú problémy s motiváciou a úsilím v škole.

Keď dieťa preberá úlohu dospelého

Psychoanalytik Mark Borg Jr. vo svojom výskume ukázal, že keď deti vyrastajú bez otca, často sa pokúšajú kompenzovať to, čo vnímajú ako chýbajúce v živote svojej matky. Výsledkom je, že nie je neobvyklé, že deti vyvíjajú rutiny starostlivosti v snahe postarať sa o matku.

Dievčatá sa častejšie spoja s matkou vytvorením rutín navrhnutých tak, aby sa táto osoba cítila schopná poskytovať starostlivosť. Chlapci si naopak dovolia byť rodinným „obetným baránkom“ tým, že nesú zodpovednosť za problémy, ktoré sa dejú s rodinným systémom vo všeobecnosti. Bez ohľadu na pohlavie sú deti často nútené starať sa o rodičov, ktorých vnímajú ako nešťastných.

Čo prináša dospelý život

Prechod do dospelosti prináša pre deti slobodných matiek špecifické výzvy. Jeden z najvýraznejších aspektov je zmysel pre zodpovednosť, ktorý sa vyvíja do extrémnych rozmerov. Keď je rodina držaná pohromade jediným rodičom, neexistuje pre tohto rodiča „záchranná sieť“, keď potrebuje prestávku alebo urobí chybu. Každé rozhodnutie prichádza s úzkosťou z výsledku.

Keď tieto deti dosiahnu dospelosť, aj keď sú slobodné a nemajú sa o koho starať, majú v hlavách hlas, ktorý hovorí, že potrebujú robiť všetky múdre rozhodnutia, aby uľahčili život svojim rodinám alebo ukázali svojim rodičom, že odviedli dobrú prácu.

Tento tlak sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Niektorí ľudia sa do neho oprú a zakladajú svoju hodnotu na úspechoch, pričom sa snažia dosiahnuť miesto, kde budú „mať všetko pod kontrolou“. Iní sa vzbúria a odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za pocity ostatných.

Keď nezávislosť škodí

Paradoxne, nezávislosť, ktorá je často považovaná za pozitívnu vlastnosť, môže deti slobodných matiek brzdiť, ak sa stane trvalým stavom. Bez ohľadu na to, koľko lásky a starostlivosti dostávajú od svojich matiek, stále vidí nezávislosť, ktorú musia matky prijať, a zrkadlia to.

Bez blízkeho príkladu toho, ako sa oprieť o niekoho iného, idú do sveta s postojom „osamelého vlka“ a problémami s dôverou. To ovplyvňuje ich vzťahy s ľuďmi aj so sebou samými. Problém je, že človek nemôže vždy dôverovať sebe a niekedy nie je nič, čo by mohol urobiť.

Výskum ukazuje riziko psychických problémov

Rozsiahle výskumné štúdie potvrdzujú, že deti vychované v rodinách slobodných matiek sú v zvýšenom riziku psychopatológie. V jednej významnej štúdii s 385 účastníkmi, kde bolo 52 percent žien a 48 percent belošských detí spolu s ich matkami, sa ukázalo, že zo vzorky bolo 157 slobodných matiek a 228 matiek žijúcich s partnerom. Zaujímavé je, že približne 48 percent rodín v štúdii kvalifikovalo na školské dotované obedy, čo je ukazovateľom nízkeho socioekonomického statusu.

Výsledky ukázali, že slobodné matky s väčšou pravdepodobnosťou vykazujú psychologicky kontrolujúce správania, čo predpovedá vyššie miery depresívnych symptómov a externalizujúcich porúch u ich potomkov. Obzvlášť pozoruhodné je, že dievčatá boli náchylnejšie na depresívne symptómy prostredníctvom psychologicky kontrolujúceho rodičovstva než chlapci v rodinách slobodných matiek. Slobodné matky tiež s väčšou pravdepodobnosťou vykazovali odmietajúce rodičovské správania, čo viedlo k vyššej prevalencii externalizujúcich porúch. Prekvapivo sa však ukázalo, že odmietanie v rodinách slobodných matiek predpovedalo menej závažné symptómy úzkosti u dospievajúcich v porovnaní s dvojrodičovskými rodinami – čo naznačuje, že nie všetky aspekty jednorodičovskej výchovy majú negatívne dôsledky.

Pri skúmaní rozloženia účastníkov štúdie sa zistilo, že priemerný vek matiek na začiatku výskumu bol 42 rokov, zatiaľ čo ich deti mali v priemere necelých 13 rokov. Rodiny boli rasovo vyvážené, pričom 49 percent tvorili belošské rodiny.

Mýty, ktoré sa neustále opakujú

Napriek rozšíreným presvedčeniam existuje niekoľko mýtov o bezotcovstve, ktoré je potrebné vyvrátiť. Spoločná správa z rôznych federálnych agentúr zistila, že mnohé ukazovatele blahobytu detí sa v posledných troch desaťročiach zvýšili. Mladí ľudia majú menšiu pravdepodobnosť fajčiť, zomrieť alebo byť viktimizovaní.

Ďalším mýtom je, že výskum o jednorodičovských domácnostiach jednoznačne dokazuje, že bezotcovstvo škodí deťom. V skutočnosti má vnímanie detí vzťahu, ktorý majú s oboma rodičmi, priamejší vplyv na ich psychologické blaho, než má fyzická prítomnosť alebo neprítomnosť otca.

V priemere sú rozdiely v blahobyte medzi deťmi z neporušených rodinných domov a tými z rozvedených domov malé. Úrovne stresu a psychologické stavy rodičov sú silnejšími vplyvmi ako príjem a či sú v domove dvaja rodičia.

Spracovať svoje pocity pomáha 

Napriek výzvam existuje mnoho konštruktívnych spôsobov, ako zvládnuť bolesť z vyrastania v domácnosti bez otca. Odborníci zdôrazňujú dôležitosť vyjadrovania pocitov namiesto ich vykonávania. Sebestačnosť vo vzťahoch je spôsob prejavovania starých, nespracovaných pocitov o vyrastanie bez otca.

Problém je v tom, že je nebezpečné vyrastať s neadekvátnou starostlivosťou, a preto väčšina ľudí to vytlačí zo svojho povedomia a prejaví sa to behaviorálne namiesto toho, aby sa to spracovalo vedome. Spôsob, ako sa s týmto vyrovnať, je postupne – jeden vzťah po druhom – nájsť a vytvoriť bezpečné vzťahy, aby si človek dovolil vyjadriť emócie a potreby, ktoré neboli uspokojené v detstve.

Poradenstvo a podporné skupiny sa ukázali ako účinné prostriedky na učenie sa o sebe a svojich vlastných potrebách. Tieto médiá pomáhajú interpretovať minulosť a vnímať budúcnosť ako svetlejšiu.

Dôležité je tiež identifikovanie vzorov a mentoringových programov v komunite, ktoré zobrazujú morálnu etiku a ambície ovplyvniť deti pozitívnym spôsobom. Uznanie hnevu a zranených pocitov je kľúčové – nikdy nie je dobré ticho zúriť, zatiaľ čo staviate frontu pred svetom.

Komunikácia pocitov zo srdca namiesto ich len vyjadrovania je ďalším dôležitým krokom. Odpustenie každému, kto spôsobil škodu, vyžaduje veľa odvahy, ale môže poskytnúť potrebné uzavretie a potenciálne vyliečiť staré rany.

Pravda o slobodných matkách

Je dôležité uvedomiť si, že slobodné matky nie sú vo svojej podstate horšie rodičky v porovnaní s matkami žijúcimi s partnerom. Skôr sú ich rodičovské praktiky často kompromitované množstvom požiadaviek a stresorov. Štúdie ukázali silnú koreláciu medzi nízkym socioekonomickým statusom, slobodným materstvom a negatívnymi rodičovskými správaniami.

Rodiny slobodných matiek majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť zažiť chudobu než dvojrodičovské rodiny kvôli strate partnerových financií, nižšiemu vzdelanostnému dosiahnutiu matiek a diskriminačným mzdám voči ženám. Vo výskume sa potvrdilo, že takmer polovica jednorodičovských rodín spadá do kategórie nízkopríjmových, čo výrazne ovplyvňuje kvalitu rodičovstva a možnosti detí.

Členovia rodín slobodných matiek trávia menej času spolu kvôli dodatočným povinnostiam, ktoré musia matky zvládať bez partnerskej podpory. Tento časový deficit sa odzrkadľuje v kvalite vzťahov a môže prispievať k emočným a behaviorálnym problémom detí.

Život má každý vo svojich rukách 

Vyrastanie v jednorodičovskej domácnosti nepochybne formuje osobnosť a životné postoje detí špecifickým spôsobom. Hoci táto cesta prináša jedinečné výzvy – od problémov s hnevom a depresiou po ťažkosti so sebavedomím a škol­skými výsledkami – nie je to odsúdenie na celoživotné problémy.

Kľúčom je uvedomiť si tieto vzorce a aktívne pracovať na ich transformácii. Bez ohľadu na predispozície alebo psychologické účinky spojené s detskými zážitkami, každý človek zostáva konečným tvorcom svojho osudu. Poznanie svojej cesty, prijatie jej jedinečných aspektov a prepracovanie ťažkých častí môže viesť k skutočnej slobode a naplneniu v živote.

Život nie je spravodlivý a neexistujú žiadne záruky. Ale s pochopením toho, ako nás formovala naša minulosť, môžeme vedome vyberať, ako chceme formovať svoju budúcnosť.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy