Ukrajina dáva Putinovi nevídanú ponuku: Zaručíme Moskve bezpečnosť, keď sa vzdá atómoviek

Táto ponuka pravdepodobne reaguje na nedávne vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, ktorý pred pár dňami vyhlásil, že Západ by mal zvážiť, ako riešiť žiadosť Ruska o bezpečnostné záruky, ak by ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s rokovaniami o ukončení vojny na Ukrajine.

„Ukrajina môže zaručiť bezpečnosť Ruska výmenou za úplné vzdanie sa jadrových zbraní zo strany Moskvy,“ napísal na svojom twitterovom účte Mychajlo Podoljak, zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

Zaručíme Moskve bezpečnosť, keď sa vzdá atómoviek

Za tieto slová Macron zožal výraznú kritiku od predstaviteľov Fínska, pobaltských štátov, ale aj samotnej Ukrajiny. Mychajlo Podoljak ponuku zrejme myslel sarkasticky, jej text totiž odkazuje na Budapeštianske memorandum z prvej polovice deväťdesiatych rokov.

On Budapest Memorandum anniversary, "collective guarantees for RF" topic looks intriguing. But if Moscow really needs it… 🇺🇦 can guarantee Russia's security in exchange for Moscow’s complete nuclear weapons renunciation. We can sign contract in the same city – Budapest, Hungary

— Михайло Подоляк (@Podolyak_M) December 5, 2022

Podpisom Budapeštianskeho memoranda 5. decembra 1994 Rusko, Británia a USA poskytli bezpečnostné záruky trom bývalým sovietskym republikám – Ukrajine, Kazachstanu a Bielorusku – výmenou za vzdanie sa všetkých jadrových zbraní zo sovietskej éry, ktoré boli rozmiestnené na ich území.

Signatári memoranda sa okrem iného zaviazali, že budú rešpektovať suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu.

„Osud tohto dokumentu dáva odpovede na mnohé dnešné otázky o Rusku,“ povedal včera ukrajinský prezident Zelenskyj.

„Len niečo podpíšte s týmito teroristami, nebude mier. Stačí sa s nimi na niečom dohodnúť – určite to porušia,“ uviedol. Urobil tak pri 28. výročí podpísania tejto zmluvy. 

Podľa odborníkov Rusko nie je ochotné pristúpiť na ústupky. Vladimir Putin podľa nezávislého ruského servera Meduza nie je pripravený vzdať sa nárokov na ukrajinské územie.

Ukrajina a Rusko si vymenili po 60 zajatcov

Ruské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že z „Kyjevom ovládaných území“ sa vrátilo 60 ruských vojakov. Ako informovala americká spravodajská televízia CNN, navrátení vojaci sa budú liečiť a rehabilitovať v zariadeniach ruského ministerstva obrany. Ruské ministerstvo obrany neuviedlo, koľko ľudí bolo v rámci výmeny odovzdaných ukrajinskej strane, informuje TASR.        

Najvyšší predstaviteľ doneckých separatistov Denis Pušilin predtým informoval, že výmena zajatcov sa uskutočnila vo formáte 50-50. Neskôr však uviedol, že ruskej strane bolo vrátených 60 ľudí.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na Andrija Jermaka, vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, spresnila, že z ruského zajatia sa vrátilo 60 ukrajinských vojakov – 58 mužov a dve ženy.

zdroj: TASR/AP/Sergei Guneyev

Jermak dodal, že 34 z prepustených boli obrancami oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Po zajatí boli väznení v meste Olenivka ležiacom v časti Doneckej oblasti ovládanej proruskými separatistami. Naposledy sa podobná výmena zajatcov uskutočnila minulý týždeň, keď si Ukrajina a Rusko vymenili po 50 zajatcov.

Rusko žiada zatknutie ukrajinskej vicepremiérky a námestníčky MZV

Vyšetrovatelia Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB) požiadali o zatknutie dvoch ukrajinských političiek. Ide o vicepremiérku Irynu Vereščukovú a prvú námestníčku rezortu zahraničných vecí v Kyjeve Emine Džaparovovú.

Pre agentúru AFP to uviedol hovorca moskovského súdu. Ruská štátna agentúra RIA Novosti napísala, že uvedené osoby boli obvinené z „narušenia územnej celistvosti Ruska„.

RIA Novosti tiež uviedla, že Vereščuková aj Džaparovová boli zaradené na ruský zoznam hľadaných osôb.

Vereščuková, ktorá je ministerkou pre reintegráciu ukrajinských okupovaných území, navštívila juhoukrajinský Cherson po tom, čo toto mesto po stiahnutí ruských síl opäť obsadila ukrajinská armáda. Chersonskú oblasť pritom v rozpore s medzinárodným právom anektovala Moskva, rovnako ako ďalšie tri čiastočne okupované oblasti Ukrajiny.

Džaparovová, ktorá je príslušníčkou menšiny Krymských Tatárov, sa venuje záležitostiam spojeným s touto etnickou menšinou na ukrajinskom Krymskom polostrove, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Opakovane pritom vyzýva na „deokupáciu Krymu a jeho návrat Ukrajine“.

Prezident Zelenskyj vedie Ukrajinu vo vojne proti okupantom

GALÉRIA+ 12