Ukrajinské nebo už za chvíľu ochráni najmodernejší a najdrahší nemecký systém protivzdušnej obrany

Ukrajina už za pár dní bude disponovať systémom, ktorý ochráni jej nebo. Ukrajinská protivzdušná ochrana dostane nemecký systém Iris-T SLM. Uviedla to nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová počas neohlásenej návštevy prístavného mesta Odesa.

TASR uvádza, že Lambrechtová sa v Odese stretla so svojím ukrajinským rezortným kolegom Olexijom Reznikovom.

Prístavne mesto je terčom ruského ostreľovania raketami i dronmi. I počas návštevy ministerky zo sociálnodemokratickej strany (SPD) zaznela siréna a ministri sa museli dvakrát skryť do protileteckého krytu, uvádza Handelsblatt.

Reznikov neskôr uviedol, že ukrajinským jednotkám sa podarilo zostreliť ruskú raketu Kalibr, ktorá bola vypálená pravdepodobne z lode.

Mobilizovaní Rusi, ale aj Putinovi „parťáci“ siahajú po fľaške. Úrady radikálne zasiahli

Ministerka uviedla, že tieto útoky svedčia o tom, v akej situácii sa Ukrajina nachádza.

„Ukrajina momentálne zažíva neskutočné množstvo leteckých útokov, a preto je také dôležité, aby sme v rámci protivzdušnej obrany poskytovali ešte väčšiu podporu,“ uviedla Lambrechtová.

Ukrajinci by tak mali čoskoro získať prvý zo štyroch systémov, každý v hodnote 140 miliónov eur. Práve tento systém by mohol byť významnou pomocou pre vzdušnú obranu.

„Týmto spôsobom umožníme Ukrajine chrániť celé mesto pred ruskými náletmi,“ cituje slová nemeckého kancelára Olafa Scholza nemecký Business Insider. Systém by podľa kancelára dokázal ochrániť stredne veľké mesto.

Čo je Iris-T SLM

Iris-T SLM (Infra Red Imaging System Tail) je podľa nemeckej vlády najdrahší a najmodernejší nemecký systém protivzdušnej obrany. V súčasnosti ním nedisponuje ani nemecká spolková armáda Bundeswehr. Presnejšie, nemecká armáda nedisponuje jeho verziou zem – vzduch, ale len verziou vzduch – vzduch IRIS-T, ktorú využívajú nemecké stíhačky Tornado alebo Eurofighter.

Dokáže sa pohybovať v uhle až 360 stupňov, čo mu umožňuje výborný rozsah. Systém vie zostreliť nepriateľské lietadlá, vrtuľníky, drony, balistické rakety krátkeho doletu či riadené strely až vo výške do 25 kilometrov. Tieto ciele vie zasiahnuť na 40 kilometrov.

Podľa Bundeswehr rakety vážia 88 kilogramov a sú približne tri metre dlhé s priemerom dvanásť centimetrov. IRIS má zvyčajne radar, jedno a tri odpaľovacie zariadenia, každé s ôsmimi raketami a veliteľské centrum na riadenie paľby.

Systém vyrába nemecký výrobca Diehl Defense, pričom bol predstavený prvýkrát v roku 2014. Systém si zakúpilo Švédsko, Nórsko a Egypt.

zdroj: Diehl Defence

Rakety majú infračervenú vyhľadávaciu hlavu. „Až pri konečnom priblížení prevezme riadenie rakety infračervený hľadač odolný voči rušeniu,“ vysvetlil vojenský expert Wolfgang Richter v rozhovore pre spravodajský magazín NTV. Infračervená technológia vyhľadáva zdroj tepla v cieli, t. j. motor lietadla,“ kde raketa nakoniec exploduje“.

Systém je navyše veľmi mobilný a dokáže sa premiestňovať i v lodných kontajneroch. Práve mobilitu využívajú Ukrajinci, aby sa vyhli zničeniu techniky.

„Všetky komponenty sú umiestnené v kontajneroch, ktoré je možné naložiť na vozidlá alebo položiť v leteckej doprave. Radarový a riadiaci systém môže byť umiestnený v kontajneri alebo vozidle,“ uviedol Richter.

Informácie, že by Nemecko mohlo Ukrajine darovať protilietadlový systém, sa objavili už v máji.

Ukrajine chýba vzdušná obrana 

Ukrajinci sa teraz spoliehajú hlavne na a ľahké systémy MANPADS (prenosný protilietadlový raketový systém) a sovietsky systém S-300. Jeden z nich im darovalo aj Slovensko. Okrem slovenského systému obdŕžali Ukrajinci len protilietadlový systém Flakpanzer Gepard od Nemecka a protilietadlový kanón ZU-23, prezývaný ako Sergej, ktorý darovalo Fínsko.

Prisľúbený je aj systém NASAMS, ktorý Spojené štáty odkúpilo od Nórska. Pentagón uviedol, že by mal na Ukrajinu doraziť nasledujúce mesiace.

Slovenské vrtuľníky či americkí ničitelia tankov a radarov. Tieto darované zbrane používajú Ukrajinci (časť 1)

GALÉRIA+ 24

Lambrechtová tiež navštívila aj Moldavsko, kde sa vyjadrila aj k možnosti eskalácie z ruskej strany. V hlavnom meste Kišiňov vyzvala západné krajiny, aby sa ruskými vyhrážkami o použití jadrových zbraní nenechali odradiť od ďalšieho vyzbrojovania Ukrajiny. „Musíme byť opatrní, no nesmieme sa nechať paralyzovať,“ dodala Lambrechtová.