Úlohou ženy je starať sa o domácnosť. Prieskum ukázal, čo si o mužoch a ženách myslia deti

  • Ženy venujú v priemere 2,8-krát viac času neplatenej práci ako muži
  • Tretina detí je presvedčená, že je správne, že muži zarábajú viac
deti, mama, matka, žena v domácnosti
Unsplash/Nathan Dumalo, Volha Flaxeco
  • Ženy venujú v priemere 2,8-krát viac času neplatenej práci ako muži
  • Tretina detí je presvedčená, že je správne, že muži zarábajú viac

Podľa výsledkov prieskumu agentúry 2muse pre 365.bank zhruba polovica detí verí tomu, že hlavnou úlohou ženy je starostlivosť o domácnosť. Necelá tretina zas považuje za správne, ak muž zarába viac než žena.

Prieskumu sa zúčastnilo 600 detí v období od 11. mája do 26. mája. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí poukazuje banka na problém rodových stereotypov, ktoré pramenia v mladosti. Informovala o tom PR manažérka 365.bank Linda Valko Gáliková v tlačovej správe.

Stereotypy od detstva

Medzi najčastejšie úlohy, ktoré deti pripísali ženám, patrili domáce práce, varenie či nákupy. Takmer tretina tínedžerov je presvedčená o tom, že žena na rozdiel od muža musí vedieť variť.

Na štvrtom mieste si asociujú ženy s prácou vo svojom bežnom zamestnaní. Naopak, mužom pripisujú práve túto aktivitu najčastejšie. Zaujímavosťou pritom je, že podľa prieskumu 365.bank stereotypné vnímanie rolí prevažuje viac u chlapcov ako u dievčat,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Nadmerné množstvo neplatenej práce tvorí podhubie rodových stereotypov. Celosvetovo jej ženy venujú v priemere 2,8-krát viac času ako muži. Podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny strávia týmto spôsobom zhruba 38 hodín týždenne a v porovnaní s mužmi vykonávajú takmer tri štvrtiny celkového rozsahu neplatenej práce.

Mužským špecifikom je, že sa v rámci nej venujú činnostiam, ktoré sa dajú považovať za koníček alebo sú vykonávané nepravidelne, ako napríklad opravy, záhrada, starostlivosť o zvieratá a podobne.

Veľa sa zmenilo

„Za posledných 200 rokov sa udialo množstvo zmien v rámci ľudských práv, čo prirodzene upravilo aj fungovanie domácnosti ako takej. Ženy získali volebné právo a spolu s nim prišli ďalšie, ako napríklad právo na vysokoškolské vzdelanie, právo mať príjem, čo nebolo ešte začiatkom minulého storočia u žien legálne, ako aj ďalšie práva,“ uvádza psychologička Lenka Uherová.

„Dovtedy bola žena doma, pretože v podstate nemala inú možnosť. Postavenie žien v spoločnosti sa, aj keď pomaly, ale mení a tomu sa potrebujú prispôsobiť aj samotné domácnosti. Ideálne nastavenie je také, v ktorom obaja partneri cítia, že sú ich potreby vnímané, vypočuté a rešpektované. Zároveň idú svojim deťom príkladom, ako môže fungovať rešpektujúca domácnosť založená na vzájomnej dohode,“ vysvetľuje psychologička.

deti s mobilom
zdroj: Unsplash/ McKaela Taylor

Fakt, že muži zarábajú viac ako ženy, si veľmi uvedomujú aj samotné deti. Tretina z nich je presvedčená, že je to tak správne.

Dôvody pramenia zo stereotypov, pričom najčastejšie argumentujú mladí tým, že muž je živiteľom rodiny. Necelá tretina, asi 27 percent, si spája finančné ohodnotenie s väčšou fyzickou silou alebo vo všeobecnosti s tým, že muži pracujú viac a podávajú väčší výkon.

Rodina na úkor ženy

Takmer šesť z 10 detí si uvedomuje problém nerovnocenného postavenia žien v spoločnosti a približne rovnaký počet vníma aj paralelu medzi ich nižším ohodnotením a starostlivosťou o ostatných členov rodiny.

Takmer sedem z 10 detí tvrdí, že v prípade choroby ostávajú doma s mamou. Tak sú to opäť ženy, ktoré v rámci starostlivosti o deti častejšie vynechávajú pracovné povinnosti.

„Jedným z rozhodujúcich momentov v pracovnom živote žien je materská dovolenka, počas ktorej dlhodobejšie vypadávajú z pracovného kolobehu. V dôsledku toho im chýbajú pracovné skúsenosti, čo môže neskôr viesť k stagnácii ich platu, nižšiemu sebavedomiu, a tým aj menšej ochote vyjednávať o mzde,“ uviedla Gáliková.

„Aby sa ženám darilo skĺbiť prácu s rodinou, pracujú častejšie na skrátené úväzky a majú nižšie kariérne ambície. Ženy na Slovensku pritom zarábajú o pätinu menej ako muži, v dôsledku čoho si ťažšie vytvárajú finančnú rezervu, bývajú ekonomický závislé na partnerovi, dokonca majú nižšie dôchodky,“ dodala Gáliková.

Výsledkom mužsko-ženských stereotypov je aj tlak na mužov súvisiaci s potrebou finančného zabezpečenia, ale tiež s obmedzovaním prejavovanie emócií.

Podľa prieskumu sa 40 percent detí prikláňa k tvrdeniu, že muži, respektíve chlapci neplačú. Polovica je zase presvedčená, že primárne otec by mal vedieť rodinu finančne zabezpečiť. Muži sa tak môžu častejšie dostať do zvýšeného finančného vypätia a stresu.

Zdroj: SITA

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá