Umelá inteligencia ľuďom v tichosti preberá pracovné možnosti. Riziko straty práce sa zďaleka netýka len tovární

Kritici tvrdia, že umelej inteligencii chýba kreativita a ľudská intuícia. Toto sú argumenty na otázku, či niekedy skutočne nahradia ľudí v práci vo svete stroje. Ich odpoveď je jednoznačná a znie nie.

Navyše sú schopné robiť len špecifické úkony, ktoré sa musia opakovať, tvrdia kritici.

Valerias Bangert, konzultant pre stratégiu a inovácie, zakladateľ troch médií a publikovaný autor, však tvrdí, že podobné výroky zásadne podceňujú silu umelej inteligencie. Celé jeho vyjadrenie nájdeš na portáli Venture Beat.

Kontakt s umelou inteligenciou si ani nevšimneme

V Spojených štátoch nahradila umelá inteligencia v rokoch 1990 až 2007 približne 400-tisíc pracovných miest. V súčasnosti všetko prebieha omnoho rafinovanejším spôsobom a predpokladá sa, že v blízkej dobe nahradí umelá inteligencia ďalšie dva milióny ľudí.

Jedným z príkladov, kde sa raz zrejme budeme omnoho častejšie stretávať s umelou inteligenciou bez toho, aby sme si to vôbec všimli, je písaný text. Umelá inteligencia dokáže dnes jednoducho vygenerovať text, ktorý je na nerozoznanie od niečoho, čo by napísal človek.

Umelú inteligenciu využíva pri svojich článkoch bežne napríklad spravodajská spoločnosť Bloomberg, uvádza portál Medianism. Už v roku 2019 písal stroj tretinu ich článkov.

Riziko sa dávno netýka len tovární

Na popularite naberajú copywritingové aplikácie, ako je napríklad Rytr. Odhaduje sa, že na svete je niečo vyše milióna copywriterov, ktorí čoraz viac súperia s robotmi. Tí sú neúnavní, často nevyžadujú žiadne peniaze a dokážu generovať neobmedzené množstvo obsahu.

Pôvodné obavy, ktoré sa v minulosti týkali toho, že umelá inteligencia preberie ľuďom prácu, boli zväčša zamerané na manuálne a robotnícke úlohy. Išlo najmä o opakujúcu sa prácu v továrni „za pásom“.

Dnes je toto riziko omnoho širšie a netýka sa len oblasti písania. Umelá inteligencia automatizuje aj úlohy v oblasti služieb, pri komunikácii so zákazníkom, účtovníctve a pri mnohých ďalších profesiách.

Mnohé americké spoločnosti, pričom Bangert menuje napríklad Thankful či Yext, dnes používajú umelú inteligenciu v oblasti zákazníckej podpory.

Zákazník by pritom nemal ani rozoznať, že sa nerozpráva so živým človekom. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch prebieha 85 % interakcií so zákazníkom bez osoby na druhom konci linky.

zdroj: pixabay/sujins

Umelá inteligencia je niekedy schopnejšia

Zatiaľ nie je úplne jasné, čo sa s nahradenými ľuďmi stane, konštatuje Bangert. Je možné, že sa veľká časť prekvalifikuje a zamestná inde. Možnosťou však tiež je, že ostanú úplne bez práce a novú si nenájdu.

Medzi najohrozenejšie oblasti patrí jednoznačne prekladateľstvo. V štúdii z roku 2020, ktorá bola zverejnená na portáli prestížneho časopisu Nature, sa ukázalo, že preklad umelej inteligencie je v niektorých prípadoch ešte lepší, než keby ho urobil človek, ktorý sa prekladateľstvom živí.

Umelá inteligencia môže nahradiť aj ľudí, ktorí pracujú na pozícii programátorov. Nezisková organizácia OpenAI, ktorá sa zaoberá výskumom umelej inteligencie a stoja za ňou Elon Musk a Sam Altman, pred rokom vyhlásila, že AI môže jedného dňa nahradiť nejaké úlohy programátorov.

Odvtedy uvoľnili svoj nástroj na generovanie kódu Codex, ktorý umelej inteligencii umožňuje autonómne písať kód vo viacerých jazykoch. Dnes je ich projekt len v začiatkoch, no v budúcnosti môže priniesť obrovské zmeny, domnieva sa Valerias Bangert.

Dalo sa to čakať, dlho sme sem smerovali

Aj keď sa zdá, že Bangert bije na poplach, nie je to tak. Zároveň je však tiež pravdou, že uvedené príklady sú len špičkou ľadovca.

„Umelá inteligencia automatizuje pracovné miesta prakticky v každom sektore a priemysle. Nie je to však dôvodom na paniku, v skutočnosti ide o správy, ktoré sme očakávali už dlho,“ píše Bangert. „Faktom je, že už stáročia žijeme vo svete, kde stroje nahrádzajú ľudských pracovníkov.“

Novinkou však je tempo tejto automatizácie, konštatuje. Stroje sú čoraz rýchlejšie, lepšie a lacnejšie ako ľudia. Dá sa povedať, že podnikateľ, ktorý umelú inteligenciu nevyužíva, prerába. V dôsledku toho vidíme v ekonomike zásadný posun a stroje začínajú vykonávať aj tvorivú prácu ľudí.

Príležitosť mnohí zbadali a nenechali ju len tak plávať. Objavila sa nová vlna startupov, ktoré sú zamerané práve na umelú inteligenciu a snažia sa využiť jej potenciál.

Svedčia o tom miliardy dolárov z rizikového financovania, ktoré putovali práve do spomínaných startupov. „Len v treťom štvrťroku 2021 sa do spoločností s umelou inteligenciou investovalo takmer 18 miliárd dolárov, čo je rekordne vysoká suma,“ píše Bangert.