Umelá inteligencia sa učí programovať kradnutím kódu z iných programov

Ale tím stojaci za nástrojom nemá v pláne pripraviť programátorov o prácu. Chcú, aby aj ľudia bez skúseností s programovaním boli schopní vytárať programy. DeepCoder je projekt spoločnosti Microsoft a University of Cambridge, ktorý pomocou techniky deep learning napodobňuje neurónovou sieť mozgu, kde sa pri tvorení rozhodnutí spracúva a vyhodnocuje obrovské množstvo dát. To znamená, že umelá inteligencia dokáže tieto rozhodnutia spraviť sama aj bez toho, aby boli natvrdo napísané v kóde. “Ľudia by zrazu mohli byť oveľa produktívnejší,” povedal pre New Sciencist Armando Solar-Lezama. “Mohli by vytvárať systémy, ktoré predtým nebolo možné vytvoriť.”

foto: brunch.co.kr

DeepCoder na základe požadovaných vstupov a výstupov vyhodnotí, ktoré kusy kódu sú vhodné pre dosiahnutie daného výsledku a vývojári hovoria, že jedného dňa by pre vytvorenie programu potenciálne mohlo stačiť opísať jeho myšlienku. Ľudskí programátori sú zvyknutí požičiavať si kusy kódu z voľne dostupných programov, ale DeepCoder dokáže vyhľadávať rýchlejšie a myslieť pohotovejšie než predošlé systémy s umelou inteligenciou.

Tiež by mohol kombinovať kusy kódu spôsobmi, aké nikomu ešte nenapadli. A namiesto skúšania každého kódu štýlom pokus-omyl, ako to robili predošlé verzie, DeepCoder teraz dokáže dopredu predpokladať, ktoré kúsky kódu budú užitočné a ktoré nie. Systém sa tiež učí a zlepšuje podľa svojich predošlých výberov. To znamená, že čoskoro by sme mohli vytvárať programy, ktoré nájdu bugy v softvéri alebo objekty na fotografiách oveľa rýchlejšie a programátori nebudú musieť ani pohnúť prstom. Chcel by si program, ktorý presunie fotky z jedného počítača do druhého a počas toho zmenší ich veľkosť? Jedného dňa k tomu možno bude stačiť opýtať sa.

foto: maxpixel.freegreatpicture.com

Treba však brať do úvahy, že technológiu musia otestovať ešte nezávislí výskumníci, ale vyjadrenia tímu k aktuálnemu stavu nie sú nijak prehnané, takže to vyzerá reálne. DeepCoder momentálne dokáže riešiť len jednoduché programátorské problémy, ktoré vyžadujú asi 5 riadkov kódu, ale výskumníci dúfajú, že sa im podarí systém škálovať a zjednodušiť jeho obsluhu aj pre ľudí bez znalosti programovania.

“Generovanie veľkého kusu kódu na jedenkrát je ťažké a potenciálne nerealistické,” povedal Solar-Lezama. “Ale veľké kusy kódu sú vytvorené spájaním viacerých malých kúskov kódu.” Vedecká práca o systéme má byť prezentovaná na International Conference on Learning Representations.

zdroj: sciencealert.com