Umenie už nie je tak o nadšencoch ako o biznise, tvrdí výtvarník Qaid Holman

Výtvarník, ktorý nepozná hranice. Aj tak by sa dal opísať umelec, ktorý skrýva svoje štúdio v tichej uličke v Starom Meste Bratislavy.

Qaid Holman tvorí už od detstva. K umeniu ho to lákalo vždy a sám hovorí, že ho v tejto oblasti fascinuje úplne všetko.

Výtvarníctvo poňal skutočne komplexne. Ničoho sa neštíti, s materiálmi experimentuje a do sveta umenia prináša nový nádych. Začínal s graffiti, venoval sa wallpaintingu aj interiérovému dizajnu, mal vlastnú galériu, tetoval a dnes tvorí jedinečné maľby a sochy na plátne.

Na Slovensku to s umením nevzdáva, aj keď priznáva, že ide o odvážny plán. Tvrdí, že naša spoločnosť má ďaleko slabšie kultúrne vnímanie už len v porovnaní so susednými Čechmi.

• Ako sa darí umelcom na Slovensku
• Či je to vhodná krajina na kariéru v umení
• Čo ho viedlo k umeniu
• Ako začal umením zarábať

zdroj: SIU

Ako sa má umelec na Slovensku?

Rozhodne absolútne odlišne ako v zahraničí.

Má Slovensko vhodné podmienky pre kariéru v umení?

Táto otázka má zrejmú odpoveď. Pozrime sa na školstvo, kde tu žijeme ako v systéme Márie Terézie. O tom výtvarne sa baviť ani nemusíme, je to na konci chvosta akýchkoľvek záujmov.

Keď som si ešte päť rokov dozadu čítal prácu jedného analytika, tak už aj v Česku sa dokázal čerstvo vyštudovaný výtvarník v pohode uživiť. Je smutné, že na Slovensku ešte stále nie. Možno sa to v poslednej dobe trochu zlepšilo, no už sa tým porovnávaniam dlhšie nevenujem.

Prečo si sa rozhodol byť výtvarníkom a čo dnes robíš?

Asi by som ani nepovedal, že to bolo rozhodnutie ako také. Vyplynulo to z toho, aký život som od malička viedol. Od základnej školy ma to ťahalo k tvorbe.

Doma som si maľoval, čmáral, vytváral rôzne objektíky. Formu som dával všetkému, čo mi prišlo pod ruky a dalo sa spracovať.

zdroj: SIU

Šiel si teda po základnej škole na umeleckú strednú?

Nie, v Kremnici mi na prijímacích pohovoroch chýbal na úžitkovom výtvarníctve jeden bod. Tie draky, čo som vymodeloval, asi pôsobili príliš desivo. Vtedy ich nebolo veľa a nemohol som si príliš vyberať. Šiel som teda na návrhárstvo v Trenčíne.

Zadarilo sa ti na vysokej škole viac?

Pri výbere výšky mi každý omieľal VŠVÚ, no prekážalo mi, že tam bola len možnosť jednosmerného zamerania. Ja som sa totiž cítil ďaleko komplexnejšie. Nechcel som svoj rozvoj venovať len jednému výtvarnému odvetviu, chcel som mať širší prehľad aj skúsenosti.

Venoval som sa objektom, fotografii, grafickému dizajnu, maľbe a všeobecne viacerým spôsobom výtvarného prejavu. Ku všetkému ma to ťahalo a prirodzene som sa chcel o všetkom dozvedieť viac.

Nakoniec mi poradili UKF v Nitre, kde bol jednoodbor, no zameranie na všetky smery. Cez grafiku, video, fotografiu, maľbu, modelovanie, proste všetko.

Bol som z toho nadšený a tam som sa aj dostal. Mohol som sa tam rozvíjať po všetkých stranách komplexnejšie. A to aj vďaka skvelým profesorom ako Ľubomír Longauer, Robert Bielik a tiež žiak Albína Brunovského, Igor Benca. Dali mi základy na vlastné nasmerovanie.

zdroj: archív respondenta

Ako si začal prostredníctvom umenia zarábať?

V tom čase bol na Slovensku najväčší boom graffiti, ktoré sem prišli zo Západu. Nás najviac ovplyvnilo Nemecko.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako prešiel od wallpaintingu k maľbe
• Neskôr sa stal tatérom. Ako sa k tomu dostal?
• Prečo musel tetovať sám na seba
• Odhováral ľudí od tetovania? Prečo?
• Čo odkazuje ľuďom prostredníctvom umenia
• Ako sa dostal k duchovnému cíteniu

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom