Úniu si nedáme, odkazujú Poliaci vláde. Poľsko je najväčší čerpateľ eurofondov

V Poľsku sa čoraz viac skloňuje slovo polexit, podľa ktorého by krajina po vzore Veľkej Británie vystúpila z Európskej únie. Vládni politici dlhodobo nesúhlasia s pravidlami nastavenými práve Bruselom. 

Proti tomu ostro vystúpili občania, protesty boli organizované potom, ako poľský premiér Mateusz Morawiecki spochybnil zlučiteľnosť európskeho práva a poľskej ústavy. 

Zmanipulovaný súd

Premiér vyzval ústavný súd, aby vyriešil túto otázku, pričom sa netajil tým, že nesúhlasí, aby krajina dodržiavala európske zákony.

Vláde naklonený ústavný súd sa väčšinou prikláňa k rozhodnutiu v súlade s názormi vládnucej strany Právo a spravodlivosť, ktorá čelí podozreniu, že sudcov si dosadila účelovo.

Minulý týždeň napríklad rozhodol, že domáca legislatíva má v oblasti ľudských práv a práv menšín prednosť pred európskou. 

Proti takémuto rozhodnutiu ostro vystúpili francúzski a nemeckí ministri zahraničia, píše BBC. „Členstvo v EÚ závisí od úplného a bezpodmienečného dodržiavania spoločných hodnôt a pravidiel. Nejde len o morálny záväzok, ale aj o právny,“ pokarhali Poľsko. Európska komisia varovala, že proti Poľsku využije všetky svoje právomoci. 

zdroj: TASR/Pascal Rossignol, Pool Photo via AP

Politizácia verejnoprávnych inštitúcií je jedným zo znakov súčasnej vlády, píše poľský denník Wyborcza. Nezávislá justícia prekáža najmä lídrovi strany Právo a spravodlivosť Jarosławovi Kaczyńskému.

Situácia dospela do štádia, keď sa minulý rok objavil návrh zákona, ktorý zakazuje prokurátorom a sudcom všetkých inštitúcií spochybňovať legálnosť predpisov a štátnych orgánov všeobecne. 

„Poľský ústavný súd nie je prvým európskym súdom, ktorý spochybňuje zásadu prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom. Je to však vôbec prvýkrát, čo pochádza z nezákonne zostaveného súdu,“ komentoval rozhodnutie profesor európskeho práva Alberto Alemanno pre CNBC. 

Problémom teraz je, či má Poľsko zmeniť svoju ústavu, alebo vypovedať zmluvu s Európskou úniou, čo by znamenalo polexit. 

Z úst poľských lídrov dlhodobo počuť nesúhlas s rozhodnutiami Európskej únie, hoci tvrdia, že sú si istí zotrvaním v nej. Jedným z dôvodov prečo sa bránia môže byť aj fakt, že v prípade odchodu by Poľsko muselo zaplatiť do rozpočtu viac peňazí, ako vyčlenilo. 

Bohatstvo vďaka Únii

Poľsko je najväčším príjemcom finančných prostriedkov EÚ. V rokoch 2007 až 2013 získala krajina z rozpočtu EÚ viac ako 67 miliárd. Doteraz bolo viac ako 85 percent týchto finančných prostriedkov využitých na nové cesty, letiská, diaľnice či modernizáciu krajiny, píše Poľská investičná agentúra. 

Navyše, Európska únia posudzuje aktuálne poľský plán obnovy, ktorý by mal po pandémií priniesť Poľsku 57 miliárd eur. Holandský premiér Mark Rutte vyslovil nesúhlas s vyplatením peňazí Poľsku, píše E15.

„Tento krok nie je namierený proti Poľsku alebo jeho občanom, ale proti poľskej vláde,“ zdôraznil holandský poslanec Sjoerd Sjoerdsma. 

V januári vstúpilo do platnosti nariadenie, ktoré umožňuje európskej komisii pozastaviť vyplácanie finančných prostriedkov danému štátu, ak rozhodne, že bol porušený status právneho štátu. Maďarsko napríklad dostane financie až po celonárodných voľbách, ktoré budú na jar 2022. 

Občania proti vláde

Viac ako 100 000 obyvateľov sa stretlo v protestoch na obranu členstva v Európskej únii. Najviac ľudí sa zišlo v hlavnom meste Varšava, protesty však boli aj v Krakove, Poznani a ďalších mestách.

Objavovali sa transparenty ako „Úniu si nedáme“ alebo plagáty prirovnávajúce Jarosława Kaczyńského k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

K občanom sa pripojil aj bývalý premiér a líder opozície Donald Tusk. „Pseudosúd sa na rozkaz predsedu vládnucej strany rozhodol znásilniť poľskú ústavu a vyviesť našu vlasť z Európskej únie,“ nešetril Tusk silnými slovami. 

„Vieme prečo chcú opustiť EÚ… aby mohli beztrestne porušovať demokratické pravidlá,“ prehlásil. Tuskov prejav sa pokúšali prerušiť príslušníci krajnej pravice, prehrávaním vlasteneckých chorálov v metalovej verzii, píše iROZHLAS. 

zdroj: TASR/AP, Czarek Sokolowski

Poliaci sú s členstvom v Európskej únií spokojní. Podľa dát EÚ hodnotí až 95 percent občanov projekty, ktoré sú financované z európskych peňazí pozitívne. 

Z prieskumov vyplýva, že podpora EÚ rastie a väčšina občanov je za zotrvanie Poľska v EÚ. Podpora Poliakov neklesla od roku 2005 pod hodnotu 70 percent.

Odkedy sa v roku 2015 dostala k moci súčasná vládna strana, číslo sa zvýšilo a prekročilo 90 a v roku 2020 kleslo na úroveň 88 percent. Vo veľkých mestách je podpora až 94 percent, píše portál The First News.

Rôzne prieskumy verejnej mienky tiež zistili, že väčšina Poliakov považuje justičnú politiku národno-konzervatívnej vlády za pokus o porušenie právneho štátu. 

Podpora od susedov

K protestom a konaniu vlády sa vyjadrila aj maďarská vláda. Poľsku vyjadrila podporu a uviedla, že odsudzuje nečestné útoky vedené Bruselom.

zdroj: TASR/Francois Walschaerts, Pool via AP

Vlády sa dlhodobo navzájom podporujú, pretože v „diktáte Bruselu“ vidia svojho nepriateľa. Maďarsko je kritizované najmä z prijímania kontroverzných „hodnotových“ zákonov, ako bol napríklad zákon o ochrane pred „údajnou“ pedofíliou.

Ten zakázal propagovať sexuálne menšiny medzi mladými ľuďmi. O tom, že Viktor Orbán sa už tiež viackrát pohrával s myšlienkou odchodu z EÚ, sme už písali. 

Eurokomisárka Věra Jourová označila Maďarsko za tradičného odmietača všetkých krokov EÚ týkajúcich sa právneho štátu. „Na agresívnu rétoriku sme si už zvykli, samozrejme to neprispieva k dobrej atmosfére,“ vyjadrila sa pre Echo24.