USA a Rusko v rokovaniach o nerozširovaní NATO. Kellogg potvrdzuje legitímnosť obáv Moskvy
- Washington ponúka mier výmenou za ústupky
- Rusko okrem iného žiada záruky o nerozširovaní NATO
- Washington ponúka mier výmenou za ústupky
- Rusko okrem iného žiada záruky o nerozširovaní NATO
Obavy Ruska z rozšírenia NATO na Východ sú oprávnené a Spojené štáty nechcú, aby sa Ukrajina k Aliancii pripojila. Americkej televízii ABC News to povedal splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg.
Podľa agentúry Reuters sa Kellogg vyjadroval k informáciám, že Rusko chce písomný sľub ohľadom toho, že sa NATO nebude rozširovať smerom na Východ o Ukrajinu a ďalšie niekdajšie krajiny Sovietskeho zväzu. „Je to oprávnená obava,“ povedal Kellogg.
Rusi majú výhrady aj ku Gruzínsku a Moldavsku
Spojené štáty dávajú najavo, že „vstup Ukrajiny do NATO nie je na stole“, uviedol Trumpov splnomocnenec a dodal, že Spojené štáty nie sú jediné, ktoré to hovoria.
„Mohol by som vám vymenovať pravdepodobne ďalšie štyri krajiny NATO,“ povedal tiež a pripomenul, že s prijatím novej krajiny musia súhlasiť všetci súčasní členovia Aliancie. Ruské výhrady týkajúce sa rozšírenia NATO sa netýkajú len Ukrajiny, ale aj Gruzínska a Moldavska.
Severoatlantická aliancia už niekoľko rokov zdôrazňuje, že rozhodnutie o vstupe je výlučne záležitosťou existujúcich členov a krajín, ktoré majú o členstvo záujem. Žiadna tretia krajina podľa NATO nemá mať pri takomto rozhodovaní právo veta.
Okupované územia
Putin podľa agentúry tiež požaduje zrušenie aspoň časti sankcií proti Rusku. „Putin je pripravený uzavrieť mier, ale nie za každú cenu,“ povedal agentúre nemenovaný vysokopostavený ruský činiteľ. Toto ďalšie nerozširovanie sa pritom týka práve spomínanej Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska. Vo všetkých týchto krajinách navyše Rusi už určitú časť územia okupujú. V Gruzínsku ide o Južné Osetsko a Abcházsko a v Moldavsku o Podnestersko.
Okrem zrušenia časti sankcií a nerozširovania NATO na Východ, Rusko tiež požaduje, aby Ukrajina stiahla svoju armádu zo štyroch svojich regiónov, ktoré Rusko ani plne neokupuje. Ide o Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Požaduje tiež ich medzinárodné uznanie, čo sa týka aj nelegálne anektovaného Krymu, na ktorý Rusi vpadli v roku 2014.
Ukrajina akékoľvek územné ústupky odmieta rovnako ako jej európski spojenci. Naopak Spojené štáty Rusku vo svojom pláne na ukončenie vojny ponúkli, že uznajú Krym ako ruský.
Ďalšie kolo rokovaní
Kellogg v rozhovore povedal, že ďalším krokom pri vyjednávaní o prímerí vo vojne Ruska proti Ukrajine bude pokus o spojenie požiadaviek oboch znepriatelených strán do jedného dokumentu. Do diskusií o tom sa k Spojeným štátom podľa neho zapoja aj poradcovia pre národnú bezpečnosť z Nemecka, Francúzska a Británie.
Rusko navrhuje, aby sa druhé kolo priamych rokovaní s Ukrajinou konalo v pondelok v Istanbule. Kyjev chce, aby mu Moskva ešte pred pondelkovým rokovaním odovzdala memorandum, v ktorom predstaví svoje požiadavky pre dosiahnutie trvalého mieru.
Trump je z ruského prezidenta Vladimira Putina frustrovaný, pretože u neho sleduje „istú mieru nerozumnosti“, povedal Kellogg. Šéf Bieleho domu Putina v uplynulých dňoch kritizoval v súvislosti s rozsiahlymi útokmi na Ukrajinu, ktoré ruská armáda podnikla minulý víkend.
Kellogg uviedol, že podľa konzervatívnych odhadov si vojna na Ukrajine na oboch stranách vyžiadala 1,2 milióna mŕtvych a zranených. „To je ohromujúce číslo – toto je vojna v priemyselnom meradle,“ povedal Trumpov splnomocnenec.
Moskva dlhodobo tvrdí, že túžba Ukrajiny vstúpiť do NATO bola jedným z hlavných dôvodov jej rozhodnutia o invázii. Ruská agresia voči Ukrajine sa však začala už v roku 2014 – v čase, keď Ukrajina mala len malú reálnu šancu na dohľad nad vstupom do Aliancie.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Reuters, ČTK