USA stoja pred najriskantnejším ťahom dekády: Ak Trump zaútočí na Irán, čakajú ho 2 nebezpečné pasce

Rastúce vojenské napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom opäť otvorilo otázku možného amerického zásahu. Presuny lodí a lietadiel do Perzského zálivu naznačujú, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa si ponecháva vojenskú možnosť na stole — no podľa expertov ide o krajné riešenie plné rizík.

Navyše virtuálne veľvyslanectvo USA v Iráne vydalo v piatok cestovné varovanie, v ktorom zopakovalo výzvu naliehajúcu na všetkých občanov USA, aby „ihneď opustili Irán“, a poskytlo zoznam otvorených hraničných priechodov v čase vydania varovania, píše izraelský denník Jerusalem Post. 

Analytik v indicko-pacifickom programe Takshashila Institution Abhishek Kadiyala upozorňuje, že Washington nemá k dispozícii „čisté víťazstvo“. Ak Spojené štáty skutočne zaútočia, budú podľa neho konať „z pozície nepohodlia“, pretože každá realistická vojenská stratégia so sebou nesie zásadné politické aj bezpečnostné dôsledky.

Prvá pasca: rýchly úder bez jasného konca

Najpravdepodobnejším scenárom je podľa Kadiyalu obmedzený letecký alebo námorný útok zameraný na iránske vojenské štruktúry či jadrové kapacity. Takýto krok by si nevyžadoval okamžitý súhlas Kongresu a minimalizoval by riziko pre amerických vojakov.

Lenže práve tu sa začína prvý veľký problém. „Obmedzené údery samé o sebe nezaručujú požadované výsledky,“ upozorňuje analytik. Zničenie jadrových zásob bez zmeny režimu by podľa neho takmer určite vyvolalo tvrdú iránsku odvetu a v dlhšom horizonte aj snahu Teheránu obnoviť jadrový program.

zdroj: TASR/Mass Communication Specialist 1st Class Brian M. Wilbur/U.S. Navy via AP, File)

Tvrdá sila v prospech aktérov

Tí, ktorí presadzujú americké útoky, tvrdia, že môžu ochrániť civilistov a tiež nakloniť rovnováhu tvrdej sily v prospech aktérov, ktorí sa snažia zvrhnúť Islamskú republiku na mieste. „Posledné dve desaťročia intervencií USA v podobných kontextoch však naznačujú, že to povedie k ďalšiemu krviprelievaniu a nestabilite, pričom zároveň oslabí ekonomiku a odsunie na vedľajšiu koľaj umiernené sily presadzujúce demokratické zmeny,“ hovorí Ellie Geranmayeh, vedúca politická pracovníčka a zástupkyňa vedúceho programu pre Blízky východ a severnú Afriku v Európskej rade pre zahraničné vzťahy.

Ako príklad uvádza americkú intervenciu v Líbyi a Sýrii, ktorá mala za cieľ chrániť civilistov čeliacich represiám pred diktátorskou vládou. Podľa jej slov bola však predohrou k hlbokej angažovanosti USA a Európy, ktorá napokon nestačila na upevnenie demokratickej transformácie. „Zatiaľ čo zásahy boli prezentované ako humanitárna nevyhnutnosť, ich dlhodobé dôsledky ukázali limity vojenského riešenia politických kríz.“

Podľa analytičky intervencia v Líbyi priniesla pretrvávajúci chaos a fragmentáciu. Konštatuje, že nákladné tajné operácie Spojených štátov v Sýrii zhoršili násilie a extrémizmus a oba konflikty viedli k veľkému návalu migrácie do Európy.

„Existuje šanca, že Irán je iný príbeh. Bolo by však hlúposťou ignorovať všetky dôkazy o opaku. Boj v Iráne bude pravdepodobne ešte ťažší,“ myslí si.

Zmena režimu znamená chaos

Ak by sa Washington rozhodol ísť ďalej a usilovať sa o zmenu režimu, podľa Kadiyala by sa otvoril ešte nebezpečnejší scenár. „Administratíva by čelila výzve zvládnuť výsledné mocenské vákuum,“ píše Kadiyala. Takýto krok by podľa neho takmer nevyhnutne viedol k širšej nestabilite v Iráne aj v okolí.

Stabilizácia krajiny po páde režimu by si vyžadovala nasadenie pozemných síl a dlhodobú prítomnosť americkej armády. To je však politicky mimoriadne citlivé a v súčasnom prostredí len ťažko predstaviteľné.

Analytik pripomína, že skúsenosti z Iraku a Afganistanu formujú dnešnú skepsu voči ďalšej rozsiahlej intervencii na Blízkom východe.

USA pripravujú útok na ďalšiu krajinu: Trump formuloval 2 podmienky, ktoré musí štát naplniť

Druhá pasca: Dlhá vojna bez politickej podpory

Druhý zásadný problém sa podľa Kadiyala týka vnútropolitických limitov v USA. Analytik poukazuje na široký, dvojstranný konsenzus v Kongrese proti dlhodobej vojenskej kampani v Iráne. Zákonodarcovia sa obávajú nového zahraničného zapletenia, regionálnej eskalácie aj zneužívania prezidentských právomocí.

Kongres má navyše v rukách financovanie armády a môže obmedziť rozpočet na akúkoľvek dlhšiu operáciu. Blížiace sa voľby (midterm election) ešte viac zvyšujú citlivosť na možné straty amerických vojakov, ekonomické škody či ropné šoky spôsobené narušením dopravy v Hormuzskom prielive.

„Vo všetkých scenároch zostáva podpora Kongresu nevyhnutná pre udržanie dlhodobej vojenskej kampane,“ zdôrazňuje Kadiyala — a práve táto podpora je dnes veľmi neistá.

Podpora partnerov nie je istá

Aj keď by Spojené štáty získali podporu niektorých partnerov, regionálna realita je komplikovaná. Viaceré blízkovýchodné štáty odmietajú poskytnúť svoj vzdušný priestor pre útoky proti Iránu a otvorene sa stavajú proti zmene režimu zo strachu pred destabilizáciou.

„Napriek napätiu s Teheránom, arabskí susedia Iránu a Turecko tiež tvrdo lobovali u Trumpa proti vojenskej intervencii. Vzhľadom na to, že Irán má 13 pozemných a námorných hraníc, riziká migračných tokov a nestability sú vážne,“ ozrejmuje analytička Geranmayeh a dodáva, že Turecko, ktoré si to zažilo po vojnách v susednej Sýrii a Iraku, údajne už zriadilo nárazníkové zóny na zvládnutie nárastu migrácie z Iránu v prípade dlhotrvajúceho konfliktu.

„Mocenské vákuum v Iráne by mohlo predstavovať aj jadrovú hrozbu pre región, ak najextrémnejšie elementy prevezmú kontrolu nad iránskymi zásobami uránu takmer zbraňového stupňa alebo ak dôjde k sabotáži jadrových reaktorov na pobreží Perzského zálivu,“ hovorí.

Trumpov cieľ v Iráne však zostáva nepredvídateľný. Hoci od začiatku protestov koncom decembra sa Trump opakovane vyhrážal vojenskou akciou proti Iránu, ponechal dvere otvorené diplomacii.

Rokovania v Ománe

V ománskom hlavnom meste Maskat začali dnes ráno rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom. Delegácie vedú vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, píše TASR na základe správ agentúr AFP a AP.

Rozhovory medzi zástupcami USA a Iránu sa zrejme budú týkať hlavne iránskeho jadrového programu, píše agentúra ČTK.  Schôdzke predchádzalo rokovanie ministrov zahraničia Iránu a Ománu, ktorý rozhovory hostí, píše agentúra AFP.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí pri stretnutí so svojím ománskym náprotivkom Badrom Busajdím uviedol, že Irán je pripravený brániť svoju suverenitu a národnú bezpečnosť proti akýmkoľvek prehnaným požiadavkám zo strany Spojených štátov.

zdroj: Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákèí a ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí počas stretnutia pred rozhovormi medzi predstavite¾mi USA a Iránu v ománskom Maskate

Šírka tém rozhovorov nie je známa, pretože zatiaľ čo Irán chce rokovať iba o svojom jadrovom programe, Spojené štáty dali najavo, že hovoriť by sa malo aj o iránskom programe balistických striel a násilnom potlačení januárových protirežimných protestov.

Irán zároveň dlhodobo tvrdí, že sa neusiluje o získanie jadrových zbraní, ale nechce sa vzdať obohacovania uránu, ktoré je podľa neho nutné pre potreby jeho civilnej jadrovej energetiky.

V súčasnej dobe majú Spojené štáty v oblasti námornej sily na čele s lietadlovou loďou Abraham Lincoln. Iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí v nedeľu varoval, že americký útok bude znamenať regionálny ozbrojený konflikt.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta