USA zvažujú veľkú dohodu s Iránom. V hre je 20 miliárd dolárov výmenou za zásoby obohateného uránu

Spojené štáty a Irán rokujú o dohode, ktorá by mohla zásadne zmeniť ďalší vývoj vojny aj jadrového sporu. Podľa informácií Axiosu sa medzi diskutovanými možnosťami objavil návrh, podľa ktorého by Washington uvoľnil 20 miliárd dolárov zo zmrazených iránskych aktív výmenou za to, že Teherán sa vzdá svojich zásob obohateného uránu.

Zatiaľ nejde o hotovú dohodu, ale o jednu z možností, ktoré sú na stole pri rokovaniach o trojstranovom memorande smerujúcom k ukončeniu konfliktu.

Rozhovory podľa dostupných informácií v posledných dňoch pokročili, no viaceré zásadné body zostávajú neuzavreté. Rokovania majú sprostredkovať najmä Pakistan, Egypt a Turecko, pričom ďalšie stretnutie sa podľa Axiosu očakáva v Islamabade.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že strany sú blízko dohode a naznačil, že ak sa ju nepodarí uzavrieť, boje sa môžu obnoviť. Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová však zároveň odkázala, že rozhovory boli síce produktívne, no Washington nebude vyjednávať cez médiá a anonymné úniky nemusia odrážať realitu.

V hre sú miliardy aj jadrový materiál

Jadrom rokovaní je otázka, čo sa stane s iránskymi zásobami obohateného uránu a koľko peňazí by mohol Teherán získať späť zo zmrazených aktív. Axios uvádza, že Spojené štáty v skoršej fáze zvažovali uvoľnenie 6 miliárd dolárov na nákup potravín, liekov a ďalších humanitárnych potrieb.

Iránska strana mala podľa rovnakého zdroja žiadať až 27 miliárd dolárov. Najnovšie sa v rozhovoroch spomína suma 20 miliárd dolárov. Jeden americký predstaviteľ ju opísal ako americký návrh, ďalší ako jednu z viacerých diskutovaných možností.

Washington sa zároveň snaží zabrániť tomu, aby sa Irán dostal k zásobám uránu uloženým v podzemných zariadeniach. Podľa Axiosu ide celkovo o takmer 2 000 kilogramov obohateného materiálu, z toho približne 450 kilogramov má čistotu 60 percent. To je úroveň, ktorá vzbudzuje mimoriadnu pozornosť, pretože takýto materiál sa dá v prípade ďalšieho spracovania využiť na vojenské účely.

Spor sa vedie aj o to, kam urán poputuje

Jednou z najväčších prekážok je otázka, čo s týmto materiálom urobiť. Spojené štáty mali žiadať, aby Irán súhlasil s odoslaním všetkého jadrového materiálu do USA.

Teherán s tým nesúhlasil a podľa dostupných informácií navrhoval len takzvané zriedenie materiálu priamo na svojom území. V súčasnosti sa preto rokuje o kompromise, pri ktorom by časť vysoko obohateného uránu odišla do tretej krajiny a časť by sa zriedila v Iráne pod medzinárodným dohľadom.

Súčasťou memoranda má byť aj dobrovoľné moratórium na obohacovanie uránu. Axios ďalej uvádza, že Spojené štáty pri predchádzajúcom kole rokovaní žiadali 20-ročné obdobie bez obohacovania, zatiaľ čo Irán navrhol päť rokov.

Mediátori sa teraz snažia rozdiel medzi pozíciami zmenšiť. Ak by sa tento bod podarilo uzavrieť, išlo by o jednu z kľúčových častí celej dohody.

Trump hovorí o blízkosti dohody

Donald Trump vo štvrtok novinárom povedal, že Irán sa v rokovaniach zaviazal k „veľmi, veľmi silnému vyhláseniu“, že nebude mať jadrové zbrane.

Zároveň vyhlásil, že Teherán súhlasil s odovzdaním „jadrového prachu“, čím narážal na zásoby obohateného uránu. Trump dodal „Sme veľmi blízko k dohode. Ak nebude dohoda, paľba sa obnoví.“ Podľa Reuters zároveň pripustil aj možnosť predĺženia prímeria po 21. apríli, ak to bude potrebné na dokončenie rokovaní.

Oveľa opatrnejšie znelo stanovisko Bieleho domu. Hovorkyňa Anna Kellyová označila rozhovory za produktívne, no odmietla komentovať detaily.

Vyhlásila, že Washington nebude vyjednávať cez tlač a anonymné zdroje podľa nej nevedia, o čom hovoria. Táto reakcia ukazuje, že medzi optimizmom politických vyjadrení a skutočným stavom rokovaní môže byť stále výrazný rozdiel.

Na stole je aj Hormuz, no veľké medzery zostávajú

Podľa Axiosu sa memorandum netýka len peňazí a uránu. Rieši aj Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre svetový obchod s ropou. Práve táto oblasť sa v posledných týždňoch stala jedným z hlavných symbolov napätia medzi Iránom a Spojenými štátmi. Axios však zároveň píše, že práve pri Hormuze zostávajú výrazné rozpory a dohoda v tejto časti ešte nie je hotová.

Zatiaľ tiež nie je jasné, či memorandum rieši aj iránske balistické rakety a podporu regionálnych spojencov, čo sú témy, ktoré dlhodobo zdôrazňujú Izrael aj republikánski jastrabi vo Washingtone. Aj preto je stále priskoro hovoriť o definitívnom prelome.

Jasné však je, že rokovania vstúpili do citlivej fázy, v ktorej sa vedľa jadrového programu hrá aj o peniaze, sankcie a širšie bezpečnostné usporiadanie v regióne.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie