„Už neveríme, že bude lepšie.“ Z 300 nákupov denne padli na 13, Putinova podpora klesá na predvojnové minimá

Ruská ekonomika po rokoch vojnových výdavkov a sankcií vykazuje známky rastúceho napätia. Podľa dostupných údajov sa HDP v prvých dvoch mesiacoch roka 2026 znížil o 1,8 %. Spomalenie verejne priznal aj prezident Vladimir Putin, ktorý od vlády žiadal vysvetlenie slabších makroekonomických výsledkov. Symbolom zhoršujúcej sa situácie sa stalo moskovské nákupné centrum Goodzone, kde sú mnohé prevádzky zatvorené a návštevnosť výrazne klesla.

Goodzone otvorili v roku 2014 ako moderné obchodné centrum v južnej Moskve. Dnes v ňom podľa reportáže CNN zostáva len málo otvorených obchodov a ešte menej zákazníkov. Osemsálové kino je opustené, viaceré priestory sú zabednené a niektoré bývalé prevádzky západných značiek zostali prázdne.

Ruský vojnový rast ekonomiky naráža na limity

Po invázii na Ukrajinu sa Rusku podarilo časť hospodárskeho tlaku tlmiť vysokými vojenskými výdavkami, nízkym verejným dlhom a príjmami z vývozu ropy do Číny a Indie. Tento model však podľa ekonómov stráca účinnosť.

Výskumník Ruben Enikolopov z Barcelona School of Economics uviedol, že štátne výdavky ekonomike pomáhali len dočasne. Podľa neho sa boom skončil, rezervy sa znížili a vláda musí hľadať nové zdroje príjmov.

Rusko preto zvýšilo dane. Minulý rok stúpli dane z príjmov a ziskov firiem, od 1. januára 2026 sa zvýšila aj DPH na 22 %. Minister hospodárskeho rozvoja Maxim Rešetnikov priznal, že daňové zmeny zasiahli podniky a že rezervy sú do veľkej miery vyčerpané.

Tlak na firmy sa prejavuje aj v každodennom obchode. Zamestnanci Goodzone opísali prudký pokles návštevnosti. Jeden z pokladníkov uviedol, že počas dňa zaznamenal len 13 transakcií v hodnote približne 3 417 rubľov (35 eur). V lepších časoch ich podľa neho bývalo okolo 300.

Ceny rastú, príjmy zaostávajú

Viacerí obyvatelia Ruska hovoria o rastúcich cenách a stagnujúcich príjmoch. Pracovníčky jedného obchodu v Goodzone uviedli, že kúpna sila po roku 2022 klesla a situácia sa podľa nich nezlepšuje. „Už neveríme, že bude lepšie. Len dúfame, že nebude horšie,“ povedala jedna z nich.

Podobné skúsenosti opisujú aj obyvatelia menších miest v Moskovskej oblasti. Dôchodkyňa Ľubov Sergejevna z Golicyna uviedla, že s manželom žijú z dôchodkov vo výške približne 64 000 rubľov (650 eur) mesačne. Obáva sa ďalšieho rastu cien, najmä pokiaľ bude pokračovať vojna.

Washington Post zároveň poukázal na rastúcu nespokojnosť s ekonomickou situáciou a obmedzeniami internetu. Podľa ruského štátneho prieskumného centra klesla Putinova podpora na 65,6 %, čo je najnižšia hodnota od obdobia pred začiatkom vojny.

Nespokojnosť zaznieva aj z podnikateľského prostredia. Na ekonomickom fóre v Moskve kritizovali viacerí podnikatelia a ekonómovia spôsob riadenia ekonomiky. Líder komunistov Gennadij Zjuganov v parlamente varoval, že pri nezmenenom kurze môže krajina čeliť vážnym otrasom.

Ruská ekonomika zostáva pod tlakom vojny, sankcií, inflácie, vyšších daní a klesajúcej kúpnej sily. Vojnové výdavky síce krajine dočasne pomohli udržať rast, no rezervy sa znižujú a podniky aj domácnosti čelia väčším nákladom.

Prázdne priestory v nákupnom centre Goodzone sú viditeľným prejavom širšieho problému. Kým režim zatiaľ nečelí masovým nepokojom, rastúca únava z vojny, ekonomické ťažkosti a obmedzenia každodenného života vytvárajú tlak, ktorý bude pre Moskvu čoraz ťažšie tlmiť.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie