Už takmer 30 000 Slovákov žiada ochranu našich najvzácnejších lesov, ktoré nám závidia aj vo svete

Ochrana prírody ťahá na Slovensku dlhodobo za kratší koniec. A doplácajú na to aj tie najvzácnejšie lesy na Slovensku. Mapovanie slovenských pralesov prebiehalo v rokoch 2009 – 2015 a preukázalo, že sa u nás zachovalo 10 180 ha pralesov a pralesových zvyškov. Z toho je až 31 % nechránených alebo nedostatočne chránených (neplatí v nich 5. stupeň ochrany, ktorý ako jediný podľa zákona o ochrane prírody a krajiny garantuje tzv. bezzásahový režim) a môžeme o ne kedykoľvek prísť. 

WWF Slovensko a Prales o. z. len nedávno spustili petíciu, v ktorej žiadajú Vládu SR o vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Do dnešného dňa ju už podpísalo úctyhodných, takmer 30 000 ľudí.

„Každý deň tŕpnem, že príde správa o ťažbe v ďalšom nechránenom pralese. Pralesov je na Slovensku už tak málo, že každý hektár predstavuje nenahraditeľnú stratu. Len za posledných 10 rokov ťažba dreva zlikvidovala 5 a poškodila ďalších 35 lokalít pralesov a takto sme prišli o 190 ha týchto najcennejších lesov. Na porovnanie, za toto obdobie sme nezaznamenali žiadny zásah do pralesov, ktoré sú už prísne chránené. Chceli sme pralesy na Slovensku zmapovať, skúmať, ukázať ľuďom a chrániť. Túto tému sme si vybrali aj preto, že sme si mysleli, že bude lesníkov a ochranárov skôr spájať ako rozdeľovať. Mrzí nás preto, že aj po viac ako 10 rokoch nemajú všetky slovenské pralesy ochranu akú si zaslúžia,“ hovorí Marián Jasík z občianskeho združenia PRALES.

„Pralesy sú naše posledné prirodzené lesy a predstavujú len 0,5 % všetkých lesov Slovenska. Návrh prírodnej rezervácie s výmerou 6 400 ha, ktorý je teraz na stole, má zabezpečiť ochranu pralesov, ktoré sú v štátnom vlastníctve, teda v správe štátneho podniku Lesy SR. Len za posledné tri roky sme prešli náročnými rokovaniami o tomto návrhu na rôznych úrovniach, od generálneho riaditeľstva cez odštepné závody a späť na riaditeľstvo,“ hovorí Miroslava Plassmann z WWF Slovensko.

Upozorňuje, že ministerstvá dokonca zriadili medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá sa stretávala takmer trištvrte roka, no nedokázala odporučiť riešenie, ako by mal vyzerať návrh rezervácie. Myslí si preto, že dozrel čas, aby sa spoločnosť a tí, čo ju zastupujú konečne rozhodli, ako chcú naložiť s týmto jedinečným prírodným dedičstvom.

Už takmer tri roky sa rokuje o vyhlásení prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska z dielne WWF Slovensko a  PRALES o.z. Návrh pritom zahŕňa len pozemky vo vlastníctve štátu.

Výsledkom rokovaní so štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky bol doteraz len verejný prísľub, že kým sa nepodarí dosiahnuť dohodu na návrhu rezervácie, nebudú lesníci v lokalitách nijako zasahovať. Sľub LESY SR dodržiavajú, no dohodu o právnej ochrane pralesov sa stále nedarí dosiahnuť.

Pred voľbami na jeseň minulého roka prisľúbilo Ministerstvo životného prostredia SR dotiahnuť posledné kroky potrebné pre vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska, no nestalo sa tak. A ochrana pralesov nie je zachytená ani v programovom vyhlásení novej vlády. Ministerstvo životného prostredia SR spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva SR však sľubujú zmenu postoja k lesom.

Minister životného prostredia Ján Budaj sa vyjadril, že učinne chrániť pralesy je našou prioritou a povinnosťou.

„Som presvedčený, že ochranu prírody musíme stavať na otvorenom vládnutí a na zodpovednosti voči hodnotám, ktoré chceme chrániť. Prvým príkladom takéhoto prístupu je pre mňa ochrana vzácneho územia v rámci lokality UNESCO, navrhovanej prírodnej rezervácie Vihorlatský prales, ktorej súčasťou by mala byť aj lokalita Morské oko,“ uviedol minister.

Ochrana pralesov je jasnou prioritou aj na európskej úrovni. Koncom mája predstavila Európska komisia novú Stratégiu EÚ pre biodiverzitu do roku 2030, ktorá hovorí, že „zostávajúce pôvodné prirodzené lesy a pralesy v EÚ je nutné prísne chrániť.“

Najznámejšími pralesmi v našej krajine sú Badinský či Dobročský prales. A mnohí vedia, že divočina je aj na východnom Slovensku – Poloniny či Vihorlat. To sú lokality, ktoré sa dostali aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO ako Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. 

Rastú v nich najstaršie stromy, aké naše krajina má – 500 ročné smreky, tisícročné limby či 300 ročné buky. A sú poslednými útočiskami vzácnych druhov, ako napríklad tetrov hlucháň. Kompletný zoznam lokalít pralesov a interaktívnu mapu pralesov a pralesových zvyškov nájdeš na stránke pralesy.sk.

Petíciu môžeš podpísať tu.