Úzkosť sa dá poraziť aj napriek genetickej predispozícii: Terapeutka odhalila účinnú 15-minútovú metódu

Každý, kto sa potýka s mentálnymi ťažkosťami vie, že úzkosť väčšinou prichádza potichu a nenápadne. Začína ako drobná obava, ktorá sa rýchlo zmení na lavínu strachu a iracionálnej neistoty.

Britská terapeutka Sally Baker pre denník Daily Mail vysvetlila, že hoci úzkostné myšlienky majú tendenciu rásť ako burina, vieme s nimi bojovať. Existujú totiž jednoduché techniky, ktoré ich vedia zastaviť skôr, než sa rozbehnú naplno.

Poznáš príznaky úzkosti? Je nimi napríklad zrýchlené srdce, potenie, závraty či pocit, že sa človek dusí. Nejde len o psychiku, ale aj o silnú telesnú reakciu. Epidémia úzkosti je žiaľ pre mladšie generácie reálnym problémom, ktorý sa musia naučiť zvládať „po svojom“. Možno práve tebe pomôže táto metóda.

Prerušiť cyklus myšlienok

Baker prirovnáva úzkostné myšlienky k semienkam, ktoré rastú tým viac, čím viac sa na ne sústredíme. Prvý krok preto spočíva v prerušení myšlienkového cyklu. „Môžete si v hlave povedať nahlas ‘stop’, buchnúť rukou po stole alebo spraviť krátky fyzický pohyb, ktorý vyšle telu signál, že ide o neproduktívnu myšlienku,“ vysvetlila terapeutka.

Ďalším tipom je fyzické „resetovanie“ nervového systému. Pomôcť by ti malo niekoľko hlbokých nádychov pri otvorenom okne alebo rýchly výbeh po schodoch.

I.C.E. protokol v 3 krokoch

Ak úzkosť prerastie do panického ataku, Baker odporúča tzv. I.C.E. protokol. Ide o krátke cvičenie, ktoré trvá menej než 15 minút.

Prečo niektorí ľudia úzkosť cítia viac

V nedávnom článku sme upozornili na rozsiahlu štúdiu zverejnenú v Psychological Medicine. Tá sledovala viac ako 6 000 párov dvojčiat od narodenia po mladú dospelosť. Vedci zistili, že približne 60 % stability úzkosti vo veku 23 až 26 rokov má genetický základ. Inak povedané, tvoje DNA určuje, akú „štartovaciu“ úroveň úzkosti máš.

Genetická predispozícia však neznamená, že úzkosť je osud. Ako vysvetľuje autorka štúdie Geneviève Morneau-Vaillancourt, „aj keď genetika hrá úlohu, prostredie a stratégie zvládania môžu robiť zásadný rozdiel“.

Krátkodobé výkyvy v úzkosti úzko súvisia so životnými udalosťami. Ovplyvňuje nás stres v práci, rozchod, finančné ťažkosti, ale aj pozitívne zážitky.

Úzkosť má dve tváre

Výskum rozdelil úzkostné príznaky na dve hlavné skupiny. Prvá zahŕňa somatický stres, teda fyzické prejavy ako napätie vo svaloch, problémy so spánkom či rýchly tep. Druhá, nazývaná starosť-vyhýbanie, sa prejavuje nadmerným premýšľaním, katastrofickými scenármi a snahou vyhnúť sa stresujúcim situáciám.

Zaujímavé je, že obe tváre úzkosti zdieľajú rovnaké genetické korene. Líšia sa len tým, ako ich spustí konkrétna životná situácia. Pandémia COVID-19 ukázala, že globálne krízy môžu aktivovať aj genetické varianty, ktoré by inak zostali „spiace“.

Nezabudni však, že aj malé zásahy, ako krátke dychové cvičenia, I.C.E. protokol alebo pár minút pohybu môžu znamenať veľký rozdiel. Ak ich navyše spojíš so zdravým životným štýlom a vyhľadáš podporu v náročných obdobiach, máš šancu znížiť vplyv genetiky na minimum.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy