Uznávaný slovenský kardiológ: AI dokáže odhaliť zlyhanie srdca skôr, než skončíš v nemocnici (ROZHOVOR)

Allan Böhm patrí medzi najtalentovanejších a najinovatívnejších slovenských kardiológov. V roku 2020 sa stal historicky prvým Slovákom a zároveň najmladším členom predsedníctva Európskej kardiologickej spoločnosti. Je zakladateľom a riaditeľom Premedix Clinic a stojí za startupovým projektom Seerlinq, ktorý vyvíja pokročilé AI algoritmy na diagnostiku a monitorovanie srdcovo-cievnych ochorení.

Jeho inovatívny prístup k medicíne a výnimočné úspechy v oblasti kardiológie a digitálnej medicíny mu priniesli nomináciu na prestížnu cenu Krištáľové krídlo v kategórii inovácie a startupy. V rozhovore nám prezradil nielen to, ako sa starať o zdravie srdca, ale aj to, ako moderné technológie menia budúcnosť kardiológie.

• Aké príznaky srdcových problémov by nemali ľudia ignorovať? 
• Akými návykmi si môžu ľudia zlepšiť zdravie srdca? 
• Sú smart hodinky pomocníkom alebo vytvárajú zbytočné obavy? 
• Čo by pomohlo lepšie pripraviť mladých lekárov na výzvy modernej medicíny?
• Ako udržať slovenských lekárov na Slovensku a zabrániť im, aby išli pracovať do zahraničia? 

Srdcovo-cievne ochorenia sú stále jednou z najčastejších príčin úmrtí na Slovensku. Vidíte v posledných rokoch nejaké zlepšenie alebo naopak zhoršenie v tejto oblasti?

Je tam určitý paradox. V akútnej kardiológii vidíme veľký pokrok – vieme rýchlejšie a lepšie liečiť infarkty, máme modernejšie lieky aj technológie. Zároveň však pribúda chronických ochorení, najmä srdcového zlyhávania. Populácia starne, rastie obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak a sedavý spôsob života.

Takže hoci zachraňujeme viac životov v akútnej fáze, dlhodobo počet pacientov so srdcovými ochoreniami a ich úmrtnosť neklesá tak, ako by sme si želali. Posledné epidemiologické štúdie dokonca ukazujú, že napr. úmrtnosť na srdcové zlyhávanie posledné roky stúpa. Ľudia sa často boja rakoviny, ale na srdcovo-cievne ochorenie zomiera skoro 2x viac ľudí.

Čo je podľa vás najväčším rizikovým faktorom pre srdcové ochorenia u Slovákov – strava, nedostatok pohybu, stres, alebo niečo iné?

Podľa najnovších údajov možno takmer 30 % všetkých úmrtí na Slovensku pripísať práve rizikovým faktorom správania. Medzi tie patrí najmä nevhodná strava, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a nízka úroveň fyzickej aktivity.

Z rizikových faktorov je najvýznamnejšia artériová hypertenzia – teda vysoký krvný tlak. Práve ten zodpovedá za najväčší podiel úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia. Hoci vysoký tlak vieme výrazne ovplyvniť zmenou životného štýlu, vo väčšine prípadov je potrebné nasadiť aj liečbu liekmi, aby sa riziko komplikácií čo najviac znížilo.

Mnohí ľudia ignorujú prvé príznaky srdcových problémov. Ktoré signály by nemali v žiadnom prípade prehliadať?

Určite bolesť alebo tlak na hrudi, najmä ak vzniká pri námahe alebo sa šíri do ľavej ruky, krku či sánky. Rovnako dôležitým príznakom je dýchavica – ak človek zrazu nezvláda bežnú fyzickú aktivitu alebo sa budí v noci na pocit nedostatku vzduchu.

Varovné sú aj búšenie srdca, nepravidelný pulz, závraty či odpadnutie. Pri srdcovom zlyhávaní netreba prehliadať opuchy dolných končatín, rýchly prírastok hmotnosti a výraznú únavu.

Existuje nejaký jednoduchý návyk, ktorý by ste odporučili každému pre lepšie zdravie srdca?

Ak by som mal odporučiť jeden úplne jednoduchý návyk, tak je to malá zmena v stravovaní, ktorá sa dá robiť každý deň. Napríklad aspoň jednu prílohu k jedlu – zemiaky, ryžu či cestoviny – nahradiť zeleninovým šalátom a poliať ho kvalitným olivovým olejom. Je to drobnosť, ale z dlhodobého hľadiska má na srdce veľký vplyv.

Zároveň by som zdôraznil, že veľmi dôležité sú pravidelné preventívne prehliadky aspoň raz ročne.

zdroj: archív/Allan Böhm

Ako konkrétne využívate umelú inteligenciu pri diagnostike srdcových ochorení a aké výsledky to prináša pacientom?

Umelú inteligenciu využívam najmä na analýzu komplexných biologických signálov, ktoré sú pre človeka alebo klasické algoritmy ťažko čitateľné. Na tom je založený náš startup Seerlinq. Analyzujeme fotopletysmografický signál, z ktorého vieme neinvazívne vyhodnocovať stav srdcovo-cievneho systému.

AI nám umožňuje signál vyčistiť a zachytiť zmeny, ktoré predchádzajú klinickému zhoršeniu. Pre pacienta to znamená skorší zásah, úpravu liečby a vo väčšine prípadov predídenie hospitalizácii či úmrtiu, čo sme dokázali aj v našej poslednej štúdii, ktorá bude onedlho publikovaná v jednom z najvýznamnejších kardiologických časopisov sveta.

Čo si má bežný človek predstaviť pod pojmom digitálna medicína? Čomu sa venuje a ako to funguje?

Digitálna medicína je v princípe o tom, že zdravotné dáta nezbierame iba raz za niekoľko mesiacov v ambulancii, ale priebežne v bežnom živote pacienta. Pomáhajú nám pri tom smart zariadenia, senzory a softvér, ktorý tieto údaje vyhodnocuje.

Výsledkom je lepší prehľad o zdravotnom stave pacienta, možnosť personalizovať liečbu a reagovať skôr, než sa objavia vážne komplikácie.

Mnohí ľudia používajú smart hodinky na monitorovanie srdcového tepu. Aký je váš názor na tieto zariadenia – pomáhajú alebo vytvárajú zbytočné obavy?

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci