V dôsledku koronakrízy prišla o prácu zo dňa na deň. Môžeme sa z toho zblázniť?

  • Mnoho ľudí prichádza o zamestnanie z rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa na deň
  • Počas koronakrízy je to dokonca intenzívnejšie a takéto opatrenie sa považuje za prvý krok tzv. ozdravného procesu
  • Milióny ľudí na svete netrpia ochorením COVID-19 ale práve stratou práce
loosing job
Ilustračný obrázok (Ben White, Tim Mossholder, unsplash.com)
  • Mnoho ľudí prichádza o zamestnanie z rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa na deň
  • Počas koronakrízy je to dokonca intenzívnejšie a takéto opatrenie sa považuje za prvý krok tzv. ozdravného procesu
  • Milióny ľudí na svete netrpia ochorením COVID-19 ale práve stratou práce
  • Ako zvládnuť prvotný hnev a nával emócií
  • Čo má spoločné rozchod so stratou zamestnania
  • Ako postupovať, aby si sa nedostal do depresie
  • Či je v čase koronakrízy možné, nájsť si adekvátnu prácu a či si vôbec môžeš vyberať
  • Psychológovia tvrdia, že keď prídeš o prácu zo dňa na deň, pocit je to taký, ako keď prídeš o blízku osobu. V čase koronakrízy a predbežných opatrení malých a stredných firiem sa to deje mnohým. 

    Takáto situácia je okrem náhlej a nečakanej straty príjmu spojená aj s emočným vypätím a strachom. Najmä keď máš 30, prenajímaš v Starom meste, si samoživiteľ a budúce zamestnanie je v nedohľadne. Koronakrízu treba prežiť. Ideálne bez psychickej či psychickej ujmy. Mierna finančná je prípustná. 

    Máš dve možnosti

    Olívia žije v Bratislave. Pracovala v malej firme ako copywriterka, kde sa zamestnávateľ rozhodol riešiť finančnú situáciu a zachrániť firmu skôr, ako o ňu bude musieť prísť. Jeho rozhodnutiu možno predchádzali početné úvahy a debaty s vedením. A možno nie.

    Zamestnankyni, v tomto prípade živnostníčke oznámil, že existujú dve možnosti: buď pokles príjmov o 70 % na dobu neurčitú, alebo výpoveď. Dôležité je poznamenať, že nie vždy dostaneš na výber.

    Rozhodla sa rozviazať pracovný pomer. Povedala si, že malé brigády, ktoré popri svojej práci vykonávala, by jej na určitý čas mohli postačiť. Tie však napokon predstavovali len jednu pätinu príjmov a tak sa muselo siahnuť na šetriaci účet. Olívia žije v jednej domácnosti s partnerom, ktorý však nie je jej manželom.

    Situáciu však na krátky čas finančne potiahnuť dokáže. Prácu si však začala hľadať až po týždni. „Chcela som si oddýchnuť a aj rozdýchať prvotný šok,“ spomína Olívia. Keď si však neskôr uvedomila, že v momentálnej situácii je nájsť si prácu v obore ťažké a miestami vlastne nemožné, začalo to byť horšie. Keď sa lúčila so starou prácou, uvedomila si, že zmena už bola vlastne potrebná.

    Dnes stále nie je zamestnaná, na pohovory ju nepozývajú a hoci si každý deň pošle niekoľko životopisov, svetlo na konci tunela nevidí. „Spočiatku som sa hlásila len na pozície, ktoré boli v centre môjho záujmu. Dnes už vyberám aj také, na ktoré by som sa predtým ani nepozrela,“ vysvetľuje. 

    Keď sa vrátime späť do bežného života, ekonomiky jednotlivých firiem sa budú musieť ozdraviť. Zamestnávatelia sa dnes preto niektorých pozícií vzdávajú na úkor budúceho procesu akejsi obrody. Snažia sa v mnohých prípadoch udržať najpotrebnejšie miesta a niekedy sa môže zdať, že na zamestnancov pri tom nemyslia.

    Tí podobne ako Olívia nevedia, čo bude ďalej a kedy sa do pracovného procesu opätovne zaradia. 

    Je zmena skutočne život?

    Určite prevláda percento, pre ktoré toto tvrdenie neplatí. Akákoľvek zmena stereotypu je podľa psychológa pre človeka nekomfortná. Strata zamestnania bez možnosti jeho rýchlej náhrady je náročným životným obdobím, ktoré sa často negatívne prejaví aj v našom psychickom prežívaní.

    „V tomto bode však treba poznamenať, že nemáme možnosť až tak ovplyvniť, čo sa nám deje, ale môžeme ovplyvniť to, ako na to zareagujeme,“ vysvetľuje psychológ Robert Krause. Treba hľadať spôsoby, ako zo situácie čo najrýchlejšie uniknúť a zmeniť ju vo svoj prospech.

    Ak si však dlhodobo bez príjmu a nepodnikáš kroky k hľadaniu zamestnania, môžeš sa podľa slov Krauseho dostať do cyklického kruhu negatívneho prežívania. Toto môže významne ovplyvniť aj tvoju funkčnosť zdravého fungovania. Dôležité je tiež si uvedomiť, že strata práce je síce kríza, ale nie katastrofa. 

    zdroj: Ilustračný obrázok (Erik McLean, unsplash.com)

    Ak o prácu prichádzaš zo dňa na deň, je to situácia, na ktorú sa pripraviť nevieš. V tvojom mozgu sa dejú zvláštne veci. Spočiatku je aktivovaná najmä jeho emočná časť, a preto sa môže stať, že konáš oveľa impulzívnejšie alebo dokonca agresívnejšie ako zvyčajne.

    Psychológ ďalej vysvetľuje, že po emóciách, ktoré sú evolučne staršie, nastúpia myšlienkové operácie a zapojí sa logickejšia časť mozgu a ty začneš situáciu vnímať aj z inej perspektívy. Dobré je si preto udržať odstup. 

    „Vnímať situáciu ako niečo, čo sa deje na našej životnej ceste bez katastrofických scenárov naviazaných na budúcnosť, môže byť taktiež nápomocné ako forma racionalizačného mechanizmu. Uvedomenie si však toho, že sme v živote zažili množstvo náročných situácií, vie byť taktiež nápomocné, nakoľko dá jednotlivcovi nádej, že si už niečím podobným v živote prešiel.“

    „Zároveň treba myslieť na to, že nás neznepokojujú veci, ale predstavy o nich. Predstava budúcnosti často ľuďom naháňa strach, ale je to ich predstava. Zmena optiky zmení vnímanie. To, čo prežívame, sa odohráva v nás a preto to aj my ako jednotlivci dokážeme najlepšie zmeniť,“ dodáva Krause. 

    To, čo sa stalo Olívii sa deje dnes asi viacerým a hľadanie práce si vyžaduje hlavne chladnú hlavu a odstup od predošlej zlej skúsenosti. 

    Všetko je len načas

    Emócie sa vyznačujú svojou krátkou trvácnosťou a rýchlou zmenou v čase. To znamená, že poučenie zo vzniknutej situácie si často uvedomíš až s časovým odstupom. Možno si od kamošov počul staré známe: Vytesni to! Práve toto netreba robiť. Dôležité je s emóciami pracovať, uvedomiť si ich a vyhnúť sa ich popieraniu.

    Aj emócia strachu v sebe nesie motivačnú a adaptačnú zložku, nielen ochrannú. Preto odporúčam, aby sa ľudia zamerali aj na to, čo ich emócie v sebe nesú a k čomu ich pozývajú a na základe toho aj jednali. Inými slovami, aby využili emócie k jednaniu, ale nejednali pod vplyvom emócií,“ radí Robert Krause

    Do prvotného emočného mixu patrí okrem sklamania a strachu aj hnev. Väčšinou hľadáme vinníka, ktorý nás do zlej situácie dostal. A tu prichádza z úst psychológa veta, ktorú si treba opakovať v každej náročnej situácii. „To, na čo centrujeme pozornosť, to vnímame a na čo pozornosť necentrujeme, to nevnímame,“ hovorí Krause a vysvetľuje to tým,  že riešiť by sme mali práve to, na čo vplyv máme a vyhli sa riešeniu toho, na čo vplyv nemáme. 

    Ovplyvniť rozhodnutie zamestnávateľa možnosť nemáš, ale máš možnosť ovplyvniť svoju reakciu. Dôležité je čím skôr začať hľadať riešenie situácie. 

    Ľudia sa sústreďujú skôr na zodpovedanie otázky „PREČO“, namiesto hľadania odpovede na otázky „Čo a ako“. Čo ma aktuálna situácia učí? K čomu ma pozýva? Ako ju využijem? Aké sú riešenia? Dôležité je mať na mysli cieľ a podnikať kroky vedúce k nemu,“ radí Krause.

    To v preklade znamená, že ak chceš napríklad obnoviť príjem, tak nadávkami, hodnotením, sťažovaním sa či  hľadaním vinníka si ho asi nezabezpečíš. Rešpektovať situáciu a zamerať sa na hľadanie riešenia je v mnohých situáciách jedno z možných riešení, ktoré preukazujú v dlhodobej perspektíve aj zvýšenú mieru efektivity.

    Straty sa nám dejú denne

    Len sa nad tým jednoducho až tak dôkladne nezamýšľame, pretože nie sú extra podstatné. Akákoľvek strata, na ktorú má človek naviazané spomienky, má podľa psychológa pre človeka emočný význam. Je to bolestivé, nakoľko aj centrum spomienok sa nachádza v emočných štruktúrach mozgu.

    To je dôvodom, prečo to ľudia vnímajú citlivejšie než iné veci. Prežívať smútok, sklamanie, úzkosť, hnev, rozčúlenie, či iné emócie je adaptívnou reakciou nášho mozgu.

    Je úplne v poriadku, že sa tieto emócie objavia. Akonáhle však pretrvávajú, tak už neplnia funkciu, ktorú plnili na začiatku. Strata v sebe nesie narušenie stereotypu a istoty. Stereotyp a istota je spojená s chemickými látkami, ktoré sa spolupodieľajú na tom, aby sme sa cítili pohodlne. Keď sa však tieto látky nevytvárajú v takej frekvencii ako bol jednotlivec zvyknutý, začnú sa vytvárať látky spojené so stresom, strachom a ohrozením,“ vysvetľuje pre našu redakciu Robert Krause.  Tu sa dostávame k prepojeniu porozchodových emócií s tými, ktoré prežívame napríklad aj pri strate zamestnania.

    zdroj: Ilustračný obrázok (Toimetaja tõlkebüroo: unsplash.com)

    Psychológ ďalej vysvetľuje, že pri rozchode je to napr. fenylethylamín. Tento sa spolupodieľa aj na tom, že po rozchode jednotlivec odmieta stravu, má problémy so spánkom a začína sa sociálne izolovať. Strata však v sebe nesie príležitosť na to, aby sme našli iné dostupné cesty pre tvorbu príjemných chemických látok.

    Vyžaduje si to však naše mentálne úsilie, ktoré premeníme aj do jednotlivých akčných krokov v rovine správania. Aj keď to možno nie vždy ide ideálne, časom zistíš, aký dopad na teba daná situácia mala.

    Ak si nevieš rady, pokojne vyhľadaj odbornú pomoc. Pravdou je, že psychológom dnes zvoní telefón omnoho častejšie ako predtým. Je to spojené s náročným prežívaním koronakrízy, úzkeho kontaktu s blízkymi, rodinou, partnerom, na ktorého sme neboli zvyknutí. No a v neposlednom rade aj kvôli práci, finančným problémom, ktoré z krátenia úväzkov plynú atď. 

    Psychologické poradenstvo, psychoterapia a v akútnych prípadoch farmakoterapia sú spôsoby, akými sa dá zvládnuť náročné životné obdobie. Nie je vôbec hanba priznať, že v aktuálnej situácii potrebuješ pomoc. Veď aj tí najslávnejší a najúspešnejší ľudia na svete majú aspoň jedného psychológa. Ak nie psychiatra.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK