V niektorých krajoch pribudne vyše 30 tropických dní. EÚ ukázala klimatickú mapu Slovenska

Slovensko čelí čoraz výraznejším vplyvom klimatických zmien a ich najhmatateľnejším prejavom na našom území budú extrémne vlny horúčav. Podľa najnovších dát Európskej komisie a slovenskej adaptačnej stratégie nás nečaká len mierny vzostup teplôt, ale masívny nárast dní s teplotami nad 30 stupňov Celzia. Vysoké teploty pritom znamenajú priamu záťaž pre ľudský organizmus, poľnohospodárstvo aj energetiku.

Juh Slovenska čaká viac ako mesiac tropických teplôt navyše

Dopady vysokých teplôt nebudú naprieč slovenskými regiónmi rovnomerné. Najťažšiu záťaž pocítia obyvatelia v južných a západných krajoch, kde sú vysoké teploty už dnes bežnou súčasťou leta. Epicentrom tepelnej záťaže sa stanú najmä Nitriansky a Trnavský kraj. V minulých dekádach sa tu priemerný počet tropických dní pohyboval na úrovni 25 až 28 ročne, no pri pesimistickom scenári vývoja emisií sa tento počet do konca storočia zvýši o viac ako tridsať tropických dní ročne. V praxi to znamená, že extrémne horúčavy budú trvať o celý jeden mesiac dlhšie než dnes.

Podobný vývoj čaká aj ďalšie južné regióny. V Bratislavskom kraji sa očakáva nárast o viac ako 27 tropických dní a v Košickom kraji o takmer 27 dní ročne. Extrémny teplotný posun však zasiahne aj severné oblasti. Hoci Žilinský či Prešovský kraj historicky patrili k chladnejším regiónom, práve tu modely predpovedajú jeden z najrýchlejších nárastov priemernej ročnej teploty, konkrétne o 3,3 až 3,5 stupňa Celzia. V Žilinskom kraji, ktorý mal v minulosti priemerne len okolo 7,5 tropického dňa ročne, ich počet vzrastie o viac ako 17 dní.

Zmena klímy má prekvapivý dôsledok. Skracuje ľuďom život, najmä ženám

Tropické noci ohrozujú zdravie aj regeneráciu tela

Dramatický nárast teplôt prináša so sebou sériu vážnych zdravotných a hospodárskych problémov. Veľkým rizikom sú takzvané tropické noci, počas ktorých teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia. Tie trápia najmä obyvateľov veľkých miest ako Bratislava, Trnava, Nitra či Košice, kde sa prejavuje efekt mestského tepelného ostrova.

Husto zastavané sídliská a asfaltové cesty cez deň akumulujú teplo, ktoré v noci len veľmi pomaly vyžarujú. Ľudský organizmus tak stráca možnosť prirodzenej regenerácie, čo vedie k zvýšenému výskytu zdravotných komplikácií a vyššej úmrtnosti, predovšetkým u seniorov, malých detí a ľudí s ochoreniami srdca a cievneho systému.

Tlak na poľnohospodárstvo, lesy aj energetickú sieť

Extrémne denné teploty spojené s vysokým výparom vody spôsobujú masívny vodný deficit v pôde. Najvýraznejšie zhoršenie zrážkovej bilancie a s tým spojená kríza v poľnohospodárstve zasiahne úrodné oblasti Podunajskej nížiny, kde vlhkosť chýba v kľúčových fázach rastu plodín.

Viac sucha na juhu však paradoxne nevylučuje zvýšené riziko povodní. Teplejší vzduch totiž dokáže udržať oveľa viac vlhkosti, a tak sa voda namiesto bežného dažďa hromadí v atmosfére počas celých týždňov horúčav. Keď potom prší, prichádza extrémny lejak, pri ktorom za pár hodín spadne zrážkový úhrn za celé mesiace. Podľa klimatických modelov vzrastie počet dní s úhrnom zrážok nad 40 milimetrov v Žilinskom kraji až o 138 %, v Nitrianskom o 129 % a v Trnavskom o 112 %. Problémom je, že vyschnutá a tvrdá pôda nedokáže takúto obrovskú masu vody nárazovo vstrebávať a správa sa ako betón, čo bude opakovane viesť k bleskovým a riečnym povodniam.

MIMORIADNE: Dunaj prekonal historické minimum. Hydrológovia hlásia rekord po vyše stovke rokov

Zmeny sa dotknú aj severných lesov a národného hospodárstva. Na severe vedie rýchlejšie otepľovanie k vysušovaniu horských smrekových lesov, ktoré potom ľahšie podliehajú kôrovcom či lesným požiarom. V lete zároveň masívne rastie dopyt po elektrickej energii na chladenie budov a klimatizáciu, čo vystavuje energetickú sieť obrovskému náporu práve v období, keď býva v riekach menej vody pre chladenie elektrární.

Kde si pozrieť dáta pre svoj kraj?

Podrobné vyhodnotenie jednotlivých rizikových faktorov prináša nový interaktívny projekt Európskej komisie. Všetky dáta pre slovenské kraje (úroveň NUTS 3) si môžeš voľne prezrieť a porovnať v nástroji TRACE – Risk Data Hub, kde sa dá prepínať medzi rôznymi scenármi oteplenia od 1,5 °C až po 4 °C.