V obľúbenej dovolenkovej destinácii Slovákov oživili tému povinných šatiek na hlave

Turecko možno čakajú zmeny v oblasti veľmi citlivej témy. Tamojšia islamská vládnuca strana AKP totiž plánuje predložiť parlamentu novelu ústavy, ktorá by zakotvila právo žien nosiť šatky priamo v ústave. Turecko je však sekulárnym štátom. O udalosti informuje agentúra TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

V súčasnosti sú zahalené vlasy u žien povinné len v mešitách, zmena má spočívať v tom, že žena si bude môcť zvoliť, či si vlasy zahaliť chce, alebo nie.

Politická agenda

Podľa AFP ide o značne spolitizované rozhodnutie AKP, ktoré prichádza len šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami. Tento súboj, v ktorom sa súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan bude uchádzať o znovuzvolenie, bude podľa analytikov veľmi tesný.

K nastoleniu témy šatiek a úvahám o príslušných ústavných zmenách, o ktorých by sa mohlo konať referendum, Erdogana zrejme dotlačil jeho pravdepodobný vyzývateľ zo sekulárnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu. Ten sa snaží získať Erdoganových hlavných stúpencov a odobrať AKP časť hlasov. Prezidenta obvinil, že „drží zahalené ženy ako rukojemníkov“.

Súčasne priznal, že CHP „urobila v minulosti chyby“, keď zaviedla obmedzenia týkajúce sa nosenia šatiek. Zdôraznil však, že teraz chce iniciovať, aby právo žien na zahalenie v školách a v práci bolo potvrdené aj zákonom.

Erdogan odmieta Kiličdaroglove výroky, že v Turecku existuje diskriminácia zahalených či nezahalených žien v školách alebo vo verejnej službe. Tvrdí, že sloboda v rozhodovaní o šatkách bola dosiahnutá práve za jeho vlády.

Zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal Atatürk sa snažil vyriešiť otázku zahaľovania žien už pred sto rokmi, keď vybudoval súčasné Turecko „z popola Osmanskej ríše“, napísala AFP. V mene modernosti boli postupne zakázané šatky v školách a na úradoch. AKP to začala meniť v roku 2008, keď zrušila zákaz nosenia šatiek na univerzitách, vysokých školách a neskôr aj v štátnej službe, parlamente a polícii.

Ide o princíp slobody

Turkyne tieto opatrenia v drvivej väčšine privítali, uviedla historička Berrin Sonmezová, ktorá je zároveň horlivou obhajkyňou práv žien.

„Tí, čo považujú šatky za náboženský symbol, ktorý je v rozpore so zásadami sekularizmu, by mali pochopiť, že (ich myslenie) je diskriminačné,“ povedala Sonmezová.

zdroj: Unsplash/Muhammad Haikal

„Zakázaná alebo povinná šatka porušuje práva žien len vtedy, ak pravidlá jej nosenia určuje štát,“ myslí si Sonmezová, ktorá šatku nosí. Zahaleným ženám by podľa nej pomohli záruky, že môžu nosiť šatku, keď chodia do školy alebo do práce.

Vzhľadom na absenciu novších štúdií Sonmezová citovala prieskum z roku 2012, pod šatkou sa v Turecku zahaľuje 65 percent žien. Odhadla, že v súčasnosti tak robí asi polovica žien a dievčat.

Vnucujú ženám svoje predstavy

Turecké feministky, ktoré horlivo podporujú protesty v susednom Iráne, vyvolané smrťou Kurdky vo väzbe, považujú Erdoganove postoje týkajúce sa nosenia šatky zväčša za snahu zabezpečiť si podporu najkonzervatívnejších skupín obyvateľstva.

zdroj: TASR/AP

„Zákaz nosenia šatky, ktorý zaviedli sekularisti, ako aj Erdoganov ,demokratizačný balíček‘, ktorý ho zrušil, boli zavedené v mene emancipácie žien,“ napísala Gönül Tolová, riaditeľka programu pre Turecko v americkom Middle East Institute.

„V skutočnosti sa však obe strany snažili vnútiť spoločnosti svoju vlastný obraz ideálnej ženy,“ uviedla. „Kľúčom k skutočnému oslobodeniu žien je posilniť ich postavenie ako jednotlivcov a uzákoniť právo žien, aby sa rozhodovali slobodne,“ dodala Tolová.