V priemere zarábajú 2 371 eur mesačne. Slováci s vysokou školou majú viac úspor

Takmer tri pätiny vysokoškolsky vzdelaných ľudí majú skúsenosť s investovaním. Rovnako majú aj lepšie finančné zázemie v podobe úspor a platov. Vyplýva to z prieskumu agentúry IPSOS pre spoločnosť Finax.

Na základe údajov Štatistického úradu SR zarábajú absolventi vysokých škôl v priemere o 40 % viac v porovnaní s tými, ktorí majú iba strednú školu, a takmer dvakrát toľko ako ľudia so základným vzdelaním.

Rovnako majú tiež lepšie finančné rezervy, úsporami vo výške aspoň šesťnásobku mesačných výdavkov disponuje takmer štvornásobne viac vysokoškolsky vzdelaných v porovnaní s tými, ktorí majú nižšie vzdelanie.

Výhoda vzdelania

„Ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú podstatne lepšie finančné zázemie ako zvyšok populácie. Majú vyššiu tendenciu vytvárať si úspory a majú viac skúsenosti s investovaním, ako je bežný priemer,“ uviedla šéfka PR spoločnosti Linda Gáliková.

Zároveň poukázala na to, že nezamestnanosť medzi absolventmi vysokých škôl je len na úrovni dvoch percent, pričom v prípade ľudí so základným vzdelaním je to až 40 %. Priemerný zárobok osôb s vysokou školou je 2 371 eur, čo je o 1 136 viac ako u ľudí so základným vzdelaním.

Spoločnosť upozornila na to, že počas života je dobré vybudovať si aj hotovostnú rezervu aspoň v sume 1 000 eur, ktorá môže pokryť väčšinu nepredvídaných výdavkov.

Optimálna finančná rezerva je vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Úspory nemá celkovo 30 % ľudí a v prípade tých so základným vzdelaním je to 41 %. Naopak, pri absolventoch vysokých škôl je bez úspor len 16 %.

Úspory len sedia na účte

Úspory je tiež vhodné investovať, avšak z údajov spoločnosti vyplýva, že Slováci držia 45 miliardy eur na bežných účtoch s nulovým alebo len minimálnym úročením. Ochota investovať v SR je o polovicu nižšia ako v susednom Česku. Kým Slováci držia 20 % finančného majetku v akciách a investičných fondoch, tak Česi oveľa viac, a to 45 %.

Spoločnosť vysvetlila, že napríklad 10 000 eur vložených na sporiacich produktoch bude mať vplyvom inflácie po 30 rokoch iba polovičnú hodnotu, zatiaľ čo investovaním sa tieto peniaze môžu zhodnotiť viac ako päťnásobne.

Preto je optimálnou sumou, ktorú je vhodné investovať, desať až dvadsať percent z mesačného príjmu, pričom to môže byť aj desať eur mesačne.

Jeff Bezos o budúcnosti ľudstva: Prichádza éra bohatstva a slobody, do roku 2045 budú vo vesmíre žiť milióny ľudí

Trh práce aj tak hlási nedostatky

Pracovný trh stále trpí nedostatkom kandidátov a fluktuácia je častejšia u mladých ľudí. Celkovo 62 % zamestnancov by stiahlo svoju výpoveď pri okamžitom zvýšení mzdy, no len 15 % firiem reálne na to aj reaguje.

Informoval o tom riaditeľ personálnej agentúry Grafton Recruitment Martin Malo na podujatí HR klubu, kde predstavil mzdový prieskum, ktorý sa realizoval počas tretieho štvrťroka 2025 v ôsmich krajoch Slovenska.

Priemerný rast miezd bol v treťom štvrťroku 2025 na úrovni 3,4 %. Najvyššie zvýšenie platov zaznamenalo bankovníctvo a finančné služby o 5,45 %. Ďalej nasledovalo HR, administratíva a právo, kde išlo o nárast o 4,79 % najmä pri technických a seniorských pozíciách.

Naopak, najnižší rast bol v oblasti inžinieringu a výroby, a to len o vyše dve percentá. Podobne na tom bol aj sektor IT a telekomunikácií, kde platové zvýšenie bolo už v minulosti neudržateľné.

Vysoká fluktuácia mladých zamestnancov

Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov je na Slovensku na úrovni 15,6 %, pričom v Česku je to 10,7 %. Po absolvovaní technického odboru môžu mať mladí až o 25 % vyššiu mzdu ako v humanitnom odbore. Rast miezd pri absolventoch a juniorských pozíciách bol viditeľný v IT a technických odboroch.

Platy mladých ľudí sa v treťom štvrťroku 2025 zvýšili o 6,28 %. Dopyt je najmä po kandidátov v oblasti automatizácie, inžinierstve a logistike. Pretlak uchádzačov o prácu je aktuálne v administratíve, HR a marketingu a nedostatok zase v remeslách alebo špecializovanej výrobe. Medzi najčastejšie dôvody fluktuácie mladých patrí slabý kariérny rast či nedostatok spätnej väzby.

Ďalšími príčinami sú všeobecne nízke mzdy, slabé benefity či horšie pracovné podmienky. Najvyšší odchod ľudí z práce je viditeľný v maloobchode, logistike a výrobe na pozíciách operátorov a montážnych pracovníkov. Najnižšia fluktuácia je zase vo financiách, IT a administratíve.

V rámci zamestnávania cudzincov tvoria päť percent ekonomicky aktívnej pracovnej sily práve zahraniční pracovníci, teda viac ako 125 000. V Česku je to 20 %. Najviac sú zastúpené cudzincami manuálne práce, a to profesie operátorov, skladníkov, zváračov a vodičov. Pri vysokokvalifikovaných pracovníkoch ide o oblasti IT, výskumu, zdravotníctva a kyberbezpečnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska