V zóne smrti nemôžeme zachrániť nikoho. Horolezci odhaľujú drsnú stránku výstupu na Mount Everest

Romantické predstavy o zdolaní najvyššej hory sveta často zahŕňajú eufóriu, dych vyrážajúce výhľady a pocit osobného triumfu. Realita na vrchole Mount Everestu však pripomína skôr desivý film než majestátny moment víťazstva. Britský horolezec Matthew Dieumegard-Thornton, ktorý zdolal Everest v roku 2012 ako 22-ročný, rozmetáva tieto idealistické očakávania, informuje Pravda na základe článku Unilad.

„Myslel som si, že smrť na vrchole by priniesla pokoj – jednoducho by človek zmizol v nedostatku kyslíka. Skutočnosť však ukazuje niečo iné. Vrchol Everestu bičuje vietor, vládne tam nepriateľská atmosféra a extrémne nepríjemné podmienky. Vôbec nejde o pekné miesto,“ priznáva otvorene Dieumegard-Thornton v rozhovore pre Red Bull. 

Zóna smrti: Neľútostný boj s vlastným telom

V takzvanej „zóne smrti“ – oblasti nad 8 000 metrov nad morom – kyslík natoľko chýba, že ľudské telo postupne kolabuje. Napriek päť až šesťtýždňovej aklimatizácii počas výstupu, nič nedokáže človeka úplne pripraviť na podmienky blízko 9 000 metrov nad morom.

Doktor Jeremy Windsor, ktorý úspešne pokoril Everest v roku 2007, vysvetľuje drsné fakty: v zóne smrti horolezci prežívajú len s približne štvrtinou kyslíka potrebného na úrovni mora. Tento nedostatok vyvoláva stav podobný opitosti, pri ktorom telo a myseľ zápasia so základnými funkciami. Bunky rýchlo degradujú, dramaticky narastá riziko srdcového infarktu, mozgovej mŕtvice a iných závažných zdravotných komplikácií.

Keď prežitie preváži všetko ostatné

Extrémne výšky a hypoxia radikálne menia priority horolezca. Dieumegard-Thornton opisuje, ako úplne zabudol fotografovať pre svojich sponzorov – čo by sa skúsenému horolezcovi za normálnych okolností nestalo.

„V tej chvíli ma nezaujímalo nič – okrem vlastného života. V takej surovej konfrontácii s prírodou však každý myslí len na seba,“ priznáva otvorene. Tento výrok odhaľuje drsný fakt o horolezectve v extrémnych výškach – nejde o romantickú výpravu za krásami prírody, ale o boj o prežitie.

Podobnú skúsenosť má aj Bonita Norris, ktorá sa v roku 2010 ako 22-ročná stala najmladšou Britkou na vrchole Everestu. Jej cestu odštartovala prednáška, kde horolezci opisovali pohľad na zakrivenie Zeme z vrcholu. Táto myšlienka ju natoľko uchvátila, že zásadne zmenila svoj život.

„Každé ráno na hore prináša intenzívne pocity – každý deň rozhoduje o živote a smrti,“ hovorí Norris. „Smutná stránka horolezectva ťa prinúti uvedomiť si vážnosť situácie. Prehodnotíš svoje očakávania. Vrchol stráca dôležitosť – kľúčový je bezpečný návrat domov k rodine.“

Nevyslovené pravidlá v tieni smrti

Horolezci medzi sebou dodržiavajú „nevyslovený kódex“ pri stretnutí s telami tých, ktorí podľahli nástrahám hory.

Norris otvorene rozpráva o tejto temnej stránke výstupov: „Počas horolezectva občas tragicky narazíme na ľudí, ktorí prišli o život na hore. Videla som to zblízka mnohokrát, na rôznych horách. Pri výstupe do zóny smrti prakticky nemôžeme zachrániť nikoho, pretože tým riskujeme ďalšie životy.“

Táto realita zásadne mení pohľad na horské dobrodružstvá. Horolezci rešpektujú, že najvyššou hodnotou nie je zdolanie vrcholu, ale bezpečný návrat. Každé rozhodnutie na hore musí zohľadňovať túto prioritu, čo často prináša ťažké, ale nevyhnutné voľby.

Zachovaj si dobrodružného ducha

Spoločnosť Dacia vo svojom výskume odhalila znepokojujúci trend – ľudia strácajú zmysel pre dobrodružstvo približne vo veku 36 rokov. Príčiny zahŕňajú fyzickú a mentálnu vyčerpanosť, finančné tlaky, každodennú rutinu a narastajúce zodpovednosti. Pre Generáciu Z tento vek klesá dokonca na približne 13 rokov.

Norris, dnes 37-ročná matka dvoch detí, ponúka jednoduchú radu: „Začni v malom.“ Dobrodružstvo nevyžaduje okamžité plánovanie výstupu na najvyššiu horu sveta. Nočné pozorovanie hviezd alebo stavanie prístrešku v záhrade nevyžadujú veľký rozpočet, ale dokážu vzbudiť pocit objavovania a vzrušenia.

Porovnanie romantických predstáv s realitou hory prináša dôležité poučenie – dobrodružstvo nemusí vždy znamenať dosahovanie najvyšších vrcholov. Môže spočívať v udržiavaní zvedavosti a odvahy čeliť novým výzvam, aj tým najmenším. Everest so svojimi 8 849 metrami zostáva snom pre mnohých, ale jeho zdolanie pripomína, že najväčším víťazstvom nie je stáť na vrchole, ale prežiť cestu a bezpečne sa vrátiť pre ďalšie objavy.

Hľadanie dobrodružstva neznamená riskovanie života. Práve obnovenie detskej zvedavosti v každodenných činnostiach predstavuje najudržateľnejšie dobrodružstvo, ktoré môžeš zažiť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti