Väčšina Slovákov by nebola ochotná bojovať za svoju krajinu (PRIESKUM)

Štrnásta vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prebehla v období 31. 3. až 7. 4. 2022. V tomto období pokračoval útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Ruské vojská ustúpili z okolia Kyjeva a médiami prebehli správy o masakroch ukrajinského civilného obyvateľstva.

Väčšina západného sveta, ako aj Európska únia naďalej odsudzovali ruskú agresiu a zavádzali nové ekonomické sankcie. Na Slovensko prišlo už viac ako 300-tisíc vojnových utečencov z územia Ukrajiny.

Epidémia koronavírusu bola v tomto období na Slovensku stabilizovaná, s rozšírením variantu omikron klesla závažnosť ochorenia, ale denné prírastky, ako i počet hospitalizovaných ostávali na pomerne vysokých úrovniach. 

Podobne ako pred mesiacom i v aktuálnom výskume respondenti pociťujú najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (88,7 %, na prelome marca a apríla to bolo 85,7 %).

Mierne tiež narástli obavy z ekonomickej krízy zapríčinenej vojnou (zo 77,5 % na 83,6 %). Na druhej strane sa veľmi mierne oslabili obavy zo samotnej vojny na Ukrajine (zo 78,2 % na 74 %).

Obavy z rozpútania tretej svetovej vojny (73,6 %) a z rozšírenia vojnového konfliktu na Slovensko (70,3 %) narástli veľmi mierne. Veľká časť respondentov pociťuje tiež obavy zo stavu slovenského zdravotníctva (81,2 %) a z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (65,8 %).

Narástli tiež obavy z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (68,8 %) a z pandémie koronavírusu (49,2 %), ktoré však sú – podobne ako začiatkom marca 2022 – najnižšie v porovnaní s obavami z ostatných skutočností.

Naša ochota bojovať za vlasť je biedna

Na otázku „Ak by bola na Slovensku vojna boli by ste ochotný(á) bojovať za svoju krajinu?“ odpovedalo kladne iba 27,5 % respondentov, záporne 37,1 % respondentov a odpoveď „neviem“ zvolilo 35,4 % respondentov.

O niečo častejšie by boli ochotní bojovať muži (33,5 %) ako ženy (21,7 %), ale muži tiež častejšie ako ženy odpovedali na túto otázku záporne. 39,6 % mužov uviedlo, že by neboli ochotní bojovať, v prípade žien tak odpovedalo len 34,7 %, pričom ženy odpovedajú najčastejšie „neviem“. Viac ochotní bojovať za Slovensko sú muži nad 60 rokov ako muži do 40 rokov. 

zdroj: SITA/AP, Andriy Dubchak

Ochota bojovať za Slovensko súvisí s dôverou v inštitúcie, ako sú vláda, parlament či prezidentka, ale tiež s dôverou k médiám či zamestnávateľom. Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by geopoliticky malo stáť na strane Západu (EÚ a NATO).

Naopak, respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by malo stáť na strane Ruska by boli ochotní bojovať menej. Podobne platí, že za Slovensko sú ochotnejší bojovať prívrženci členstva v NATO. Bojovať sú menej ochotní vysokoškolsky vzdelaní respondenti.

Nízku ochotu bojovať za svoju vlasť dokumentuje i medzinárodný Výskum európskych hodnôt z roku 2017, ktorého výsledky znázorňuje Tabuľka 2. Pre lepšiu porovnateľnosť dát z jednotlivých výskumov uvádzame ochotu bojovať za svoju krajinu pre mužov vo veku 18 – 60 rokov.

V európskom porovnaní mali v tomto výskume nižšiu ochotu bojovať ako Slováci iba Taliani a Španieli. V porovnaní s rokom 2017 však ochota Slovákov vo veku 18 – 60 rokov bojovať za svoju vlasť klesla z 56,4 % na súčasných 32,5 %.

„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história: na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ hovorí sociológ Robert Klobucký zo Slovenskej akadémie vied.

zdroj: SITA/AP, Russian Defense Ministry Press Service

„Nižšiu ochotu bojovať za Slovensko v roku 2022 než v roku 2017 možno interpretovať tak, že keďže dnes je vojna skutočnosťou, ktorá sa odohráva tesne za hranicami Slovenska a každodenne vidíme jej dôsledky, respondenti svoju ochotu bojovať za vlasť posudzujú menej idealisticky než v roku 2017,“ vraví sociálna psychologička Barbara Lášticová zo Slovenskej akadémie vied.  

„Podobne, viac ochotní bojovať sú najmä starší muži, ktorí si prešli povinnou vojenskou službou počas studenej vojny, ich otcovia bojovali v 2. svetovej vojne, a teda boli socializovaní do príbehov o vojne a hrdinskom boji proti nepriateľom,“ dopĺňa.